Autor Nikola Maria Sarahi

Koľko krát zaznela z našich úst táto veta ? Priznám sa, že túto vetu som vyslovila nejeden krát aj ja. A často ju ešte aj vyslovím. Podelím sa s vami o jednu situáciu spred roka, kedy som mala pocit, že Boh nielenže nevypočul moju prosbu, ale aj, že sa odvrátil a zabudol na mňa.

Pred spomínaným rokom som mala úraz s kolenom, o ktorom som si myslela, že je len ľahký a do týždňa som fit. Však je pred Veľkou nocou a ja chcem slúžiť v kostole. Či už sa aktívne zúčastniť krížovej cesty, strážiť hrob či spievať víťaznú ALELUJU. Veď modlím sa za to, opíjať sa nechcem prečo by ma Boh nevypočul ? 

Prešiel deň, dva a verdikt znel : “operácia”. Ale ba ! Ja budem OK ! Veľkonočná ALELUJA bude aj mojou. Tak veľmi som sa snažila tomu veriť, no bola som ako Peter kráčajúci po vode. Namiesto toho, aby som mala pohľad upretý na Ježiša, zľakla som sa prichádzajúcich vĺn a začala sa topiť.

Prečo nezaznela ALELUJA aj u mňa ? 

S ročným odstupom vnímam tento čas ako veľmi požehnaný. Prežívala som svoju vlastnú krížovú cestu s tým, že tú ťažšiu časť za mňa niesol Ježiš. V tom období som vnímala moje modlitby za neúčinné a zbytočné až som na istý moment zanevrela na Boha. Priblížila som sa však k Márií a jej prebodnutej duši. A cez ňu som sa k Bohu opäť vrátila. 

Boh na našu prosbu nikdy neodpovie nie. Odpovedá tromi spôsobmi: áno, počkaj, mám pre teba niečo lepšie. 

V tom čase som trávila s Bohom oveľa viac času. Hoci som dovtedy mala paradoxne veľa aktivít, naoko na Jeho chválu, nemala som však čas byť s Ním. Tým, že som sa všetkých aktivít vzdala, začala som byť s Ním. 

Viem, že som musela počkať na vypočutie mojej prosby som získala oveľa viac. Čas s Bohom, rodinou, priateľom a čas so sebou. 

Čím sme bližšie pri Bohu, tým nás bude viac diabol pokúšať a snažiť sa pritiahnuť k sebe.

Spočiatku som sa na to hnevala, nechápala a nechcela prijať. Teraz som za to vďačná, hoci to bolelo a veľmi. 

Nenechaj sa znechutiť!

Milý priateľ, ak máš pocit, že Boh na tvoje prosby neodpovedá. Prosím nenechaj sa znechutiť zlým. On nás bude chcieť znechutiť a nahovárať nám veci, ktoré nie sú pravdou. Môj kamarát raz povedal, že čím sme bližšie pri Bohu, tým nás bude viac diabol pokúšať a snažiť sa pritiahnuť k sebe. Boh vždy počúva, avšak ak máme počkať má pre nás pripravené niečo lepšie, niečo väčšie, než o čo prosíme.. Možno Boh nezmení situáciu, za ktorú prosíme, pretože chce zmeniť naše srdce. 

Kde si, Bože?

Prečítaj si viac

A prosím. Teba aj seba. Aby sme neprosili Boha, aby urobil náš život jednoduchším, ale aby nás urobil silnejšími. Spomeňme si na dni, keď sme si priali to, čo máme dnes. A keď sa bude zdať náš život ťažkým, pokľaknime, pretože najťažšie boje sa vyhrávajú na kolenách. 

Veci, ktoré stoja za to, od nás zvyčajne žiadajú riskovať. Keď napríklad premýšľam o dobrodružstvách, väčšinou sa mi tie najlepšie zážitky spájajú s rizikami. Keď niečo naozaj stálo za to, spájalo sa to s rizikom.

” Ak budeme stále robiť, čo sme robili, vždy sa dostaneme tam, kam sme sa dostali predtým.”

A rovnako je to aj s novými vecami v živote. A s novými začiatkami. Raz ktosi múdry povedal:
” Ak budeme stále robiť, čo sme robili, vždy sa dostaneme tam, kam sme sa dostali predtým.”
My ľudia sa často bojíme riskovať. Pretože máme strach. Máme strach zo zmeny, z ničoho nového, a z neúspechu. Príliš sa bojíme, čo si kto pomyslí. A je to príliš o nás.

Natoľko pokročíš, nakoľko sa premôžeš

Prečítaj si viac

Ked však poznáš pravdu o sebe- keď vieš kým si a akú máš hodnotu, zrazu stráca zmysel to, čo si myslia tí okolo. Zrazu už nemá posudzovanie ostatných dopad na Tvoje rozhodnutia a na vášeň, s ktorou robíš veci. Zrazu ich robíš preto, lebo ich robiť chceš- nie preto, lebo niekto chce, aby si ich robil. Pretože Boh volá každého z nás úplne sa mu odovzdať. Darovať mu to, čo miluješ, aby to zobral, a vrátil Ti to očistené. Vzdať sa svojich predstáv a v úplnej dôvere začať žit pre Neho. Pretože vtedy dá Kristus zmysel tomu, čo robíš. Oslobodiť sa od svojich zaužívaných zvykov hriechu a byť nový, nový s čistým rúchom a novou náplňou života. Kristus bude novou náplňou života. Náplňou, vďaka ktorej sa už nikdy nebudeš cítiť
prázdny.

Je tu Niekto väčší, kto za Tebou stojí. Pre Neho sa oplatí riskovať!

Spovednica je miesto, kde sa stretáva láska a odpustenie. Milujem spoveď, hoci vždy do spovednice vstupujem s neskutočným rešpektom. Boli časy, keď som k spovedi nepristupovala aj dlhé mesiace a bolo mi to jedno. Teraz k nej musím pristúpiť aspoň raz za mesiac. Vďaka Bohu za ňu. A že nám je skrze kňazov v nej ponúkané Božie milosrdenstvo a odpustenie. Veľmi túžim, aby sa spovednice stali miestom povzdvihnutia mnohých.

Spovednica je miesto, kde sa stretáva láska a odpustenie.

Veľmi dôležitá, aspoň podľa mňa, je reakcia a postoj kňaza. Iste, najdôležitejšia je úprimná ľútosť a to, že Boh odpúšťa avšak.. Reakcia, postoj, slová kňaza môžu byť častým dôvodom, prečo človek stratí chuť ísť na spoveď. Pohŕdavý pohľad, slová, ktoré rania ešte viac… Spovede, kedy som mala chuť tresnúť s dverami spovednice a nevrátiť sa. A potom prišli kňazi s veľkým K. Kňazi, ktorí mi neskutočne pomohli, vrátili chuť chodiť na spovede a vďaka nim som zažila desiatky skvelých spovedí, ktoré pokračovali duchovnými rozhovormi.

Reakcia, postoj, slová kňaza môžu byť častým dôvodom, prečo človek stratí chuť ísť na spoveď.

Vždy som túžila mať spovedníka, len som nevedela ako si vybrať toho “pravého”. Náš kaplán má na to jeden skvelý recept : “Vyber si kňaza a potom sa zaňho začni intenzívne modliť.”

Ja používam túto modlitbu: “Pane, prosím ťa za môjho spovedníka. Daj mu milosť, aby ho moja špina bolestne nezranila. Nech po sviatosti pokánia je mu odmenou moja čistá tvár poznačená vďačnosťou, láskou a silou niesť kríž.” 

Avšak existujú aj mnohé iné modlitby. Stačí si len vybrať!

Odkaz kňazom

Prečítaj si viac

Mnoho ľudí sa pýta, kedy má ísť na spoveď. Ja to praktizujem podľa rady jedného kňaza: “Vždy, keď cítiš, že máš ísť na spoveď- CHOĎ.” A hoci to niekedy strach či pýcha nedovolia, viem, že je to správne.