
„O viere netreba hovoriť, stačí ju žiť“ – ale naozaj?
V posledných mesiacoch počujem čoraz častejšie názor, že o viere netreba hovoriť, ale treba ju žiť. Určite áno. Povedzme si pravdu – už len to

V posledných mesiacoch počujem čoraz častejšie názor, že o viere netreba hovoriť, ale treba ju žiť. Určite áno. Povedzme si pravdu – už len to

A hoci by sa zdalo, že na moment odišla, nikdy neprestala byť. S Tvojim dychom som sa opäť nadýchla. S Tvojím zmrtvýchvstaním som znova vstala.

Ticho, ktoré ma pozýva zomrieť spolu s Tebou. Ach, koľkých rán som sa voči Tebe dopustila? Čo všetko mám teraz nechať zomrieť? Spomínam na pekné

Ja som ťa odsúdila. A často ešte aj odsudzujem, keď šomrem na iných, v ktorých prebývaš Ty. No neváhal si a zobral na seba moju

Niekoľkokrát som nesúhlasila s Jeho plánom a nechcela, aby mi umyl nohy, pretože to nezapadalo do mojich predstáv o Bohu, ani o mojom živote. (Jn

Aj kresťania sú ľudia z mäsa a kostí. Zažívajú rôzne ťažkosti, prežívajú traumy, depresie, bolesti a problémy, s ktorými sa nevedia vysporiadať. Najčastejšie sa domnievame,

Každý z nás si dennodenne prechádza neľahkými prekážkami či bojmi, ktoré mu život prinesie. Choroby, sklamania, depresia, zlé rodinné, priateľské či partnerské vzťahy, rozvody, rozchody, ohováranie,

Boh kresťanov, je Boh plný tajomstiev a paradoxov. Je to Boh, ktorý sa zrieka seba samého a z lásky k nám, sa stáva človekom. Namiesto slávy a bohatstva si

Onedlho tu máme Popolcovú stredu. Deň, kedy sa kresťania zastavia a precítia začiatok pôstu. Každý rôzne, no vo väčšine prípadov je to hlavne o odopretí