Každý z nás si dennodenne prechádza neľahkými prekážkami či bojmi, ktoré mu život prinesie. Choroby, sklamania, depresia, zlé rodinné, priateľské či partnerské vzťahy, rozvody, rozchody, ohováranie, osočovanie, znásilnenia, vraždy… „Prečo, Pane?“ Otázka, ktorú sa zvykneme Boha opýtať ako prvú, keď do nášho života príde ťažkosť a trápenie. Prečo Boh dopustí, aby som trpel? A načo je toto utrpenie dobré? Si zvedavý, prečo práve ty musíš niesť tento kríž? A prečo v tomto čase? Veľakrát sa cítiš nepochopený v tom, čo prežívaš, čo sa deje v tvojom srdci?
Neboj sa zakričať moje meno nahlas.
Pozývať Boha do tvojho utrpenia znamená dovoliť mu, aby ho premenil na víťazstvo. Boh ťa z každej ťažkosti, ktorou si musíš prejsť, vyvedie cestou, ktorá ti prinesie úžitok, aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá. Každý úlomok tvojho života tvorí jeden majstrovský neopísateľný obraz. A Boh ťa skrze túto biedu formuje.
No určite si si prešiel tým, že si sa modlil a prosil Boha o pomoc, no mal si pocit, že Boh mlčí. Nastal nový deň a ty si v súžení znovu opakoval, že Boh ťa nepočuje a nie je tu. Poviem ti, je to normálne. Je normálne mať pocit, že nás Boh nepočuje a takisto i to, že si myslíme, že je ďaleko a opustil nás. On nám rozumie. On je ten, ktorý vidí do nášho srdca, pred ktorým nemusíme skrývať to, čím si prechádzame.
Prečo necítiš moju prítomnosť v tvojich ťažkostiach? Veď so mnou každý vyhráva.
Dnes ti chcem povedať, že Boh je práve teraz tam, kde si ty. Boh je v centre tvojho srdca a prežívania danej situácie. Nevzdialil sa. Aj keď si možno myslíš, že ťa opustil. Jedinou cestou, ako prekonať všetky prekážky života, je odovzdanosť. Sama som si prešla ťažkou životnou skúškou, kedy som mala pocit, že Boh na mňa nemá práve teraz čas. Modlila som sa, prosila, verila, čakala na zázrak. Tak veľmi som Bohu hovorila o svojom prežívaní, túžbach a pocitoch, až sa moja modlitba z odovzdanosti Bohu zmenila na to, čo chcem ja. Tak veľmi som prosila, aby sa veci zmenili a zlepšili namiesto toho, aby som sa toho pustila a dovolila Bohu konať.
Bola som presvedčená o tom, že som Bohu všetko odovzdala. No čo znamená úplná odovzdanosť? Znamená to aj napriek túžbam, ktoré mám, dovoliť Bohu, aby bol v centre môjho problému, môjho prežívania, môjho života i srdca. Odovzdanosť znamená nechať Boha konať. Dovoliť mu priniesť požehnanie do môjho života v takej miere, ktorá mi prinesie úžitok a radosť a dá mi silu vydržať i prekonať dané trápenie.
Boh ťa znova volá k úplnej odovzdanosti.
Ježiš tak veľmi túži, aby si vedel, že je stále pri tebe. Veľmi túži, aby ho skrze teba druhí spoznali. Tak veľmi túži, aby si spoznal, že si milovaný. Tak veľmi milovaní až na smrť na kríži…
Ale krížom to nekončí – poď za ním – za vzkrieseným Kristom, ktorý prináša život.
-A. Marcinčáková
