Identita. Slovo tak krásne a zároveň ťažké. Som žena tak viem o čom hovorím. Myslím, že my ženy máme s tým obzvlášť problém, že sa porovnávame, hľadáme svoju identitu vo svete, v kamoškách, v časopisoch, či v zrkadle. No úprimne, toto všetko je veľmi povrchné. Kto teda určuje tvoju, či moju identitu? Kto ti povie kto si? Kto ti očistí pohľad a nasmeruje ho hlbšie, ako len na ten odraz v zrkadle?
Kto si? A do kelu, ešte si ju stále aj dávam. A budem dávať! Je to neustály boj, proces a cesta, po ktorej budem/e kráčať.
Kto si v hĺbke?Aká je tvoja identita?
Aj ja som si dávala túto otázku. Kto si? A do kelu, ešte si ju stále aj dávam. A budem dávať! Je to neustály boj, proces a cesta, po ktorej budem/e kráčať. Drahé moje priateľky. Dôležité je mať ale zdravé jadro. Kto si v hĺbke? Kto si tam, kde sa nik nepozerá? Kto si?
Ako kresťanka, som sa začala pýtať Boha. Uvedomila som si, že môj pohľad na mňa nie je rovný, je pokrčený a pošpinený. Nechala som ho pošpiniť svetom, názormi iných, veľakrát aj vlastných rodičov (tí dokážu škaredo zraniť, no treba im odpustiť! Pamätajte, že oni vám nemôžu dať to, čo sami nezažili!). V mojej mladej hlave sa to tak dokrútilo, že som si myslela, že som škaredá, nie dosť dobrá, tučná, nepatrím nikam, nikde nezapadnem, čo chcem akože dokázať.
Kričala na neho, že chcem vidieť ako ma vidí On
Až som si jedného dňa, totálne unavená a rezignovaná sadla Bohu k nohám a plakala som. Kričala na neho, aby to ukončil, že chcem vidieť ako ma vidí On, ako má On definuje, že už jednoducho nevládzem a nedávam to. A On naozaj zobral moje srdce a začal ho obrusovať. Kúsok po kúsku. Bolelo to, pálilo, niekedy mňa, inokedy okolie. Bol to proces.
Nestalo sa to zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Boli to mesiace, kedy mi Otec dával poznanie, cez ľudí, písmo, okolností, cez maličkosti mi ukazoval, že som jeho milovaná!
Že On ma miluje, že On za mňa zaplatil svojou krvou! On bol ochotný ísť na kríž pre mňa! A šiel by znovu! Hovoril ku mne jemne a mojou rečou. Jemne mi hovoril, že ma ľúbi. Bol to náročný čas! Priznám, že to bol boj. Keď si uvedomím po čase čo to bolo za obdobie, že to bola vlastne vojna o moju identitu, kedy som bojovala spolu s Bohom v prvej línii a bol to boj na život a na smrť. Ta únava a zdeptanosť striedala nadprirodzený pokoj a úľavu. Boli to slzy, plač, smiech, či len úsmev, ale stálo to za to! A roky nánosov sú chvála Bohu preč, no stále ostávajú spomienky.
Nejak to ostalo vo mne. Dlho som bojovala so strachom a stresom. Riešila som to prejedaním sa. Sadkosti boli moje najkamošky. Nikdy som to neriešila až tak, že je to závislosť, ale trápilo ma to. Boh mi dal toto leto milosť, že mi to v pravde a láske jeden človek ukázal, že tadiaľ cesta nevedie. Ja som si uvedomila, že síce som mala jadro “vyliečené” a vedela som “kto som”, Boh mi naraz neukázal všetko, že musel prísť čas, kedy mi ukáže aj tie posledné úlomky, ktoré boleli. Ukázal mi ich odstupom času po pár rokoch. Ale ukázal a mohol dokončiť začatú robotu.
Krič na Boha, On sa ti dá poznať a ukáže ti, že si jeho milovaná!
Aj keď som “vedela” kto som, strach som zajedala sladkosťami. Možno máš aj ty nejakú takúto neresť, veľakrát dievčatá padajú v čistote, možno tiež bojuješ so závislosťou na jedle, možno sa umáraš v depresiách, či agónii, v lenivosti a ničnerobení. Pamätaj, že Boh ťa miluje! Vstaň z tej žbrndy a vyhľadaj pomoc! Modli sa! Krič na Boha, On sa ti dá poznať a ukáže ti, že si jeho milovaná, že si jeho nádherná! Aj keď padáš, aj keď zlyhávaš, stále ťa miluje! A nechce aby si sa trápila.
Zdroj:Unsplash.com
Vieš keď som sa zdôverila niekomu, že trpím stavmi depresie, či prejedania sa, tak veľakrát bola odpoveď, že: ‘Ale Boh ťa miluje aj napriek tomu!’ áno, to je pravda, ale oni si neuvedomujú, že tieto závislosti zožierajú našu dušu! A Boh ťa miluje aj v tom stave, ale on ťa do neho nedostal, on nechce aby si si ničila zdravie a život prejedaním sa, čistotu pornografiou, či pokoj depresiami.
Hovorím ti vstaň! Neostaň ležať v týchto závislostiach! Sme ženy! Ty si žena! Si božia milovaná dcéra! Bojovníčka povolaná bojovať za veci neba!
Veľmi sa mi páči príbeh o Márii a Marte (Lk 10, 38-42), dobrých priateľkách pána Ježiša. Každá jedna z nás má v sebe aj Máriu (pokojnú a vyrovnanú), aj Martu (pracovitú, večne ubehanú)! Vidíme ich v sebe a chcem ťa povzbudiť najmä k budovaniu Máriinho podielu, učiť sa sedieť Ježišovi pri nohách! Je to ten najčistejší a najpriamejší spôsob ako dostať odpovede na otázky! Akékoľvek! To ti garantujem. Proste si predstav, že sedíš s Ježišom a pýtaš sa ho! Stíš sa a počúvaj, a On odpovie.
Buďte požehnané a nezabúdajte byť svetlom a soľou!
Každý z nás sa už určite stretol s hlbokým významom slova selflove alebo teda každý z nás pozná i vie, že by sme mali byť sami sebou. Možno sme to počuli od ostatných alebo práve otázka neautentickosti sužuje našu mysel.
„Kto som? Som sám sebou?“ Dnes by som Vám nechcela dávať nudné kázania o tom, že všetci sme jedineční a krásni, hoc je to pravda, ale počúvame to toľkokrát a úplne v prázdnote, že sa to vykresľuje ako pochabá fráza. Chcem Vám z hĺbky vyniesť svetlo na povrch, aby ste mohli a chceli svietiť svojou autentickosťou. Tak čo myslím pod autentickosťou srdca?
Ako sa dnes cítiš?
Ako sa dnes v skutočnosti cítiš ? Ty! Nie, nepýtam sa ako ti je dnes v škole. Nepýtam sa, či si sa vyspal, nepýtam sa akú máš náladu. Ako sa dnes cítiš? Cítiš sa milovaný? Nie? Mal by si to dať von. Z hĺbky na svetlo. Ani si nedokážem predstaviť, čo každý z vás zažíva. Koľkokrát si musel zaprieť sám seba, koľkokrát vydržať tú neznesiteľnú bolesť, koľkokrát si schovával problémy za úsmev? Naozaj si to nedokážem ani predstaviť. Vynes to na svetlo.
Tak znova. Ako sa dnes v skutočnosti cítiš? V hĺbke srdca. Možno prázdne, sklamane, možno len nevieš čo so svojím životom. Možno si úplne vyčerpaný, neviem. Ale chcem to počuť. Možno tomu neporozumiem, možno to ani nedokážem pochopiť, ale chcem, aby si vedel, že ma to úprimne zaujíma. Tvoje autentické srdce.
Tvoje autentické srdce sa možno dnes pýta, či si hodný trošku pozornosti a lásky.
Každý z nás si nosí mnoho masiek, ktoré dennodenne prekrývajú našu dušu. Čosi ako orbitály, keď vznikajú väzby. Nie, nie, nebudem tu pliecť chémiu, ale nepríde ti, že občas.. občas nie si to ty, pretože sa túžiš zapáčiť ostatným? Nechcem to viac ani rozoberať, už si predsa dosť veľký.
Tvoje autentické srdce sa možno dnes pýta, či si hodný trošku pozornosti a lásky. Tvoje autentické srdce možno len túži, aby si niekto všimol, že nie si tak ok. A možno tvoje autentické srdce len túži, aby ho niekto vypočul. A keď ti tento prejav bude na nič, tak prosím, nech ti je aspoň malinkým dôkazom, že si zaslúžiš lásku a pozornosť.
Každopádne, neviem čo sa ti deje v tvojom živote a neviem ako dlho si silný, ako dlho si silná. Si bojovník. Si bojovníčka. A tvoje autentické srdce bude potešené. Znova a znova. Prosím, nehanbi sa. Nehanbi sa za seba, svoje pocity, svoje ja. Nehanbi sa. Znova. Nehanbi sa.
Zdroj:Unsplash.com
Vtedy budeš meniť svet.
Ak necháš svoje srdce žiariť autentickosťou, teda ak budeš šťastný, budeš pískať, skákať, vrieskať od radosti a naopak v tých najväčších bolestiach budeš zúfalo plakať s pocitom, že ti je absolútne jedno kto si čo myslí, vtedy budeš meniť svet.
Vtedy vytvoríš pre ľudí prirodzený domov, kde si budú môcť oddychnúť od seba, svojich masiek a.. a čo ak práve kvôli tebe si uvedomia, že sú krásne stvorení a prestanú konečne žiť v klamstve. Priestor, kde sa budú cítiť slobodne.
Vážené srdcia, na záver mám iba jedno. Ak Ti to dnes nikto nepovedal… som rada, že si tu. S nami. Som rada, že si sa odvážil byť sám sebou v situáciach, kde by bolo jednoduchšie skryť svoju tvár do dlaní. A ak by ste si naozaj nič neodniesli z tohto prejavu, iba chcem, aby ste vedeli, že na Vás skutočne záleží. Vždy totiž záležalo na autentických srdciach. I na všetkých všeobecne.
Vraví sa, že 1 z 3 ľudí v miestnosti určite trpí depresiou. Ale čo ak nie si ten jeden, ale máš toho jedného pri sebe?
Mnoho sa rozpráva o tom ako prežiť s depresiou, najmä o tom ako s ňou bojovať.. Ale čo ak ňou netrpíš, no deň čo deň vidíš trpieť niekoho na kom ti fest záleží?
Čo vlastne človek v depresii potrebuje? “Čo od Teba chce”?
Prv chcem, aby si pochopil, aké to je naozaj mať depresiu.
Nie je to jedna zlá nálada. Depresia je nekonečný kruh neznesiteľnej bolesti a prázdnoty bez hlbšieho dôvodu. Čo Ti je? Ja neviem. A naozaj…naozaj nevie. Zo dňa na deň sa všetky dni premenili na zlé. Každá maličkosť sa stáva ťarchou. Vstať ráno z postele? Ťarcha. Upratať si šuflík? Stojí ho to snáď 15-minútový rev. Občas je ťažké vstať a ísť sa najesť. Prečo? Kde to začalo? Ani sám nevie, naozaj. Jedného dňa veci prestávali dávať zmysel. Človek trpiaci depresiou nechce zomrieť. IBA NECHCE ŽIŤ. A ver mi, je viac zmätený sám so seba ako Ty z neho. Netušiac, čo vyvolalo ten panický záchvat, prečo znova strávil celú prestávku splakaný na WC, snažiac sa zhlboka dýchať.
Čo Ti je?
Neviem. Nič. Všetko. Je mi to jedno.
Veľa ľudí si myslí, že depresia je o najmä o tom, že veľa premýšľaš. Ver mi, nepremýšľam takmer vôbec. Som unavená z premýšľania, pravdupovediac, keď ležím v posteli a pozerám na strop, naozaj iba ležím v posteli a pozerám na strop. Potom sú noci, kedy sa idem zblázniť, pretože moja myseľ je spinning over and over. Moje srdce je premožené brutálnou bolesťou, strachom a vlastne. aj mi to je úplne jedno. Vidíš aké to je smiešne? Strašne je to smiešne. Som smiešna. Naozaj. Prečo to robím? No idea. Hnevám sa.
Naozaj sa väčšinu času hnevám sama na seba, pretože sa takto cítim. Pretože si nedokážem pomôcť. Pretože sa zas a znova nedokážem postaviť z postele. Bolí ma, že kazím náladu vôkol seba. Bolí ma, že znova ostávam radšej doma, pretože viem, že aj tak budem smutná a bude to na nič. Bolí ma, že zabúdam na narodeniny mojich priateľov, že zabúdam na dôležité dátumy v ich životoch. Bolí ma, že som sa už mesiace nezasmiala z radosti. Som z toho zmätená a smutná. A naozaj túžim byť v poriadku, iba neviem ako. Nechcem žiť. Ani teraz, ani o dva dni. Nechcem sa ráno prebudiť. Nechcem byť človekom. Nechcem, aby to bolo poriadku, pretože ma zvádza depresia, že i tak sa budem cítiť rovnako.
Ver mi, aj keby sa práve teraz splnil môj celoživotný sen, vôbec by mi to neprinieslo ani štipku radosti. Je mi to úplne jedno. Aj tak je to úplne zbytočné. A to je tak stotina z môjho dňa. Veľa ľudí si myslí, že v depresii proste veľa premýšľaš. Občas áno, ale prosím, nehovor slová typu: Nepremýšľaj nad tým. Nechaj to tak. Zbytočne nad tým premýšľaš. Áno, viem. viem, viem, viem. Ale naozaj sa nedokážem zastaviť.
Podľa mňa si počul tisíc vecí, čo nerobiť a nehovoriť pri človeku s depresiou…
Čo máš vlastne robiť?
Chcem ti povedať, ako niekto, kto to sám prežíva, že človek s depresiou v skutočnosti nechce počuť nič.
Zdroj:unsplash.com
Väčšinou Ťa úprimne nechce mať ani vo svojom okolí, pretože sa bojí, že sa pred tebou úplne zrúti. Preto sa väčšinou ponáhľa domov. A hneď ako padne na posteľ, fest túži, aby si bol pri ňom. Nechce byť s nikým, ale ani sám so sebou. Nechce byť s ľuďmi, ale ešte viac NECHCE BYŤ SÁM.
Väčšinou sa nechce vyrozprávať. Nechce sa rozprávať o tom, ako sa cíti. Mnohokrát iba potrebuje počuť nejaké funny historky, občas potrebuje, aby si ticho sedel. S ním. Nič viac. Počúvaj jeho srdce. Ak sa potrebuje vyrozprávať, väčšinou za tebou nepríde. Ale potrebuje, aby si ho ty sám vzal preč a v tichosti čakal, pokiaľ nezačne.
Človek v depresii potrebuje cítiť, že ak sa naň pozrieš, nevidíš depresiu.
Ja viem, že máš svoj život, aj teba niečo trápi, ale ak môžeš . Skús byť väčšinou ticho a počúvať jeho srdce. Pozeraj mu do očí, tam nájdeš množstvo odpovedí na to, ako sa máš práve správať. Buď veľmi citlivý, veľmi pozorný. Naozaj, prosím. Mnohokrát stačí, iba ak budeš pár minút ticho. Uvidíš, do 5 minút bude plakať v tvojom náručí. Nepotrebuje počuť tvoje slová. Potrebuje cítiť tvoj support, tvoju starostlivosť, aby cítil, že aj napriek temnote, nikdy neostal zavrhnutý. Potrebuje cítiť, že ho nikto neodsudzuje.
Zdroj:Unsplash.com
Človek v depresii potrebuje cítiť, že ak sa naň pozrieš, nevidíš depresiu. Že v ňom vidíš rovnakého človeka ako bol predtým. Pretože sám sa vidí pod maskou depresie. Ukáž mu pravdu.
Človek s depresiou, nepotrebuje počuť Tvoje slová. Potrebuje počuť Tvoje srdce kričať: Záleží mi na Tebe. Budem tu ticho sedieť a budem čakať, pretože na Tebe úprimne záleží.
Potrebuje cítiť, že hoc nevieš aké to je a čo prežíva, že si uvedomuješ jeho ťarchu.
Prosím. Nikdy sa netvár, akoby o nič nešlo. Nikdy sa netvár, akoby to malo byť len tak v pohode. Týmto mu dáš iba pocítiť, že robí z komára somára. A ver mi, on to sám vie. Vie a fakt je totálne zmätený. Ale nepotrebuje to počuť a cítiť z Tvojho pohľadu. Potrebuje cítiť, že hoc nevieš aké to je a čo prežíva, že si uvedomuješ jeho ťarchu. Ubezpečuj ho, že bude v poriadku, ale prosím netvár sa, akoby to bola maličkosť. Pretože on sa práve cíti, akoby držal váhu celého sveta, ktorá ho neznesiteľnou bolesťou zatláča ku dnu.
Ak je kresťan, určite sa ho nezabúdaj pýtať, či sa zaňho môžeš pomodliť. Je to veľmi vzácne, ak sa za teba prihovárajú priatelia dvihajúc ruky k Otcovi, ak vidíš, že im na tebe tak záleží, že majú odvážne srdce modliť sa za teba týždeň čo týždeň. Že veria Tvojmu uzdraveniu. Prosím, nevzdávaj to .
Chcem Ti povedať, že si bude vážiť každé tiché objatie, každú modlitbu, každú maličkosť.
Potrebuje Ťa, aj napriek tomu, že sa často tvári akoby nič. Veľmi Ťa potrebuje.
Nevzdávaj sa! Príde aj Tvoja odmena. Každý tvoj skutok pre tvojho priateľa, Boh vyberie na svetlo a oslávi to veľkým víťazstvom. A ty budeš v nebi veľmi odmenený za túto pomoc. Boh to myslí vážne !
Čaute milovaní. Neverila som, že toto bude niekedy napísané. Teda, ani som o tom nesnívala. Modlím sa za vás všetkých, aby ste týmto svedectvom našli novú nádej, aby ste videli, že Otec vidí každú slzu, každý boj, a že to čo na nás dopustí, nie je so zámerom zničiť nás, ale posilniť a zároveň zjaviť Jeho slávu uprostred najväčšej temnoty. Moja depresia nebola výnimkou.
Diabol sa ma snažil zničiť z každej strany a robil všetko preto, aby som sa vrátila k životu bez Boha.
Depresia prišla do môjho života tak náhle
Keď som sa obrátila (začala reálne veriť) k Bohu pred troma rokmi, najprv to bolo krásne, no potom prišli hrozné boje. Diabol sa ma snažil zničiť z každej strany a robil všetko preto, aby som sa vrátila k životu bez Boha, aj cez posmešky ľudí a nepochopenie. Všetko to prišlo do môjho života tak náhle, keď sa na mňa začal valiť problém za problémom, ktorý som už nevládala niesť psychicky. No vďaka Bohu, že som mala pri sebe ľudí, ktorí ma neustále držali vo viere a Boh sa mi cez nich prihováral.
A cez tie všetky boje ma sprevádzalo slovo, ktoré mi bolo prorokované cez kňaza: “Budeš mať vieru ako dom postavený na skale.. prídu búrky, víchor, záplavy, ale tvoj dom bude pevne stáť”. Toto slovo ma drží od začiatku mojej viery. Boli to naozaj ťažké roky, ale naozaj požehnané, lebo ak by tie preplakané noci a dni neboli, momentálne by som nepísala toto svedectvo a nebola radostná, tak ako ešte nikdy. Bez bojov by som nemala vieru akú mám, bez bolestí, ktoré na mňa dopustil a cez ktoré ma posilnil, by sa moja depresia nedala ustáť.
Diabol trafial presne tam, kde to najviac bolelo
Útoky diabla boli z každej strany. Na moju rodinu, na moju školu, ktorou som bola neskutočne spútana stresom, na moju identitu, na moju slobodu, nevysvetliteľné “choroby”. Na celé moje ja. Diabol trafial presne tam, kde ma to najviac bolelo. A tak som vďačná Bohu, že začal vyberať nože z môjho srdca presne vtedy, kedy mal. Myslela som si , že to už neznesiem.. ale teraz môžete čítať toto svedectvo.
Postupne som sa viac bála vyjadriť svoj názor, svoje emócie, svoje pocity, svoj vkus, svoje presvedčenia kvôli strachu zo zranenia.
Veľakrát som sa snažila ísť proti klamstvám v mojej hlave
Depresia zo mňa robila človeka, ktorý sa chce skrývať pred spoločnosťou, takmer nikdy som nemohla otvoriť svoje srdce, lebo som sa bála hovoriť o hocijakej maličkosti v mojom živote. Postupne som sa viac bála vyjadriť svoj názor, svoje emócie, svoje pocity, svoj vkus, svoje presvedčenia kvôli strachu zo zranenia. A veľakrát som sa snažila ísť proti klamstvám v mojej hlave, preto si ľudia možno ani nemuseli všimnúť čo žijem, ale hrozne ma to vyčerpavalo.
Depresia spôsobila, že časom som už nemala chuť nikde chodiť
Keď som chcela, aby moja depresia ostala skryta tak ostala. A som si istá, že ľudia, ktorí ma poznajú, si vôbec nevšimli, že s niečim bojujem. Dávala som si na tvár masku pred ľuďmi a veľakrát sa tvárila, že som v pohode, lebo som to musela robiť. Prišla som domov a zrútila sa v slzách. A opäť som sa musela skrývať pred rodinou, aby si nič nevšimli. Vedela som, že už aj z najmenšej bolesti vo mne vznikne úzkosť, preto som sa snažila čo najviac vyhýbať veciam, ktoré chcú proste (pre mňa) odvahu aj v maličkostiach. Časom som nemala už chuť nikde chodiť, vyhýbala som sa veľkým podujatiam, a ak som aj niekde šla, mala som hrozné boje v hlave a hrozný strach. Počula som neustále aká som trápna, cítila ako ma nebaví život, aká som neschopná a iné sprostosti od diabla.
Zdroj:Unsplash.com
Vedela som aký je to oslobodzujúci pocit byť preč od ľudí, kde si konečne môžem vydýchnuť a byť tým, kým smiem byť. Plakala som takmer deň čo deň v kúpeľni na zemi, ktorá zniesla už million sĺz, aby som sa skryla pred rodinou, ktorá doteraz neveie, že depresia zasiahla aj môj život. Z toho chaosu v hlave som si trhala vlasy, kričala som tak, aby ma nikto nepočul, takže ten krik bol skôr vnútri ako navonok.. O to viac bola bolesť neznesiteľná a ja som už len čakala, či sa fyzicky nezrúti aj moje telo. Až som miestami nemohla dýchať a v tom som sa musela zastaviť.
Nedokázala som sa pozerať na ľudí, ktorí boli šťastní, lebo ma to hrozne bolelo.
Zanechalo to tak veľa následkov v mojom srdci a ja som už nedokázala žiť s ÚPRIMNÝM úsmevom na tvári. Nedokázala som sa pozerať na ľudí, ktorí boli šťastní, lebo ma to hrozne bolelo.. Chcela som neexistovať. Mala som tak zahmlené oči. A to všetko ovplyvnilo celú moju myseľ, kedy som už nedokázala pozitívne myslieť. Vo všetkom som videla veľké bremeno. Bola som naozaj tak krehká. Vytočilo ma aj to, čo vás vytočiť nemá. Vyčerpanosť srdca. Doslova.
Každá spokojnosť bola zrazu preč. Malé veci, ktoré mi kedysi prinášali radosť boli zrazu k ničomu. A aj tá najľahšia práca, ktorú som mala v daný deň urobiť, bola pre mňa hrozným bremenom..úplne som stratila zmysel života. Milovala som plač, lebo bol pre mňa oslobodzujúci. A zároveň som ho neznášala. Nič ma nenapĺňalo, nedokázala som sa pozerať na veci tak, ako kedysi.
Som ten typ človeka, ktorý musel mať vždy všetko pod kontrolou. Všetko čo som urobila, muselo byť dokonale, lebo v mojej mysli bolo: ,,ak urobím chybu, ľudia si to zapamätajú, budú ma súdiť, smiať sa mi do konca života“ a zo všetkých veci, ktoré vy považujete za normálne som bola ja extrémne nervózna. Moje srdce bolo postupne viac a viac krehké a ľudia ma dokázali zraniť aj vtedy, keď to nemysleli v zlom.
Celé 2 mesiace som spala a plakala v posteli. Dokázala som to aj deň čo deň.
Moje leto 2018? Pamätám si, ako som si pred tým letom hovorila ako ho chcem naplno využiť, nanovo bojovať v modlitbe. Viete čo sa stalo? Celé 2 mesiace som spala a plakala v posteli. Dokázala som to aj deň čo deň. Len tak ležať. Byť sama. A spať, lebo keď som spala, aspoň vtedy som nemusela cítiť bolesť, v ktorej som sa aj zobúdzala. Nič ma nerobilo šťastnou. Bolelo ma, keď som chodila na naše stretka do spoločenstva a nedokázala sa zdieľať (o tom, čo Pán Boh robí v našom živote) ako ostatní.
Depresia sa nedala zniesť a predsa mi pomohol to prežiť.
Bolelo ma, že sa nedokážem pri chválach modliť slobodne nahlas, lebo ak som chcela niečo povedať, trvalo mi to asi polhodinu, kým som sa odvážila povedať jednu vetu. Bolelo ma, keď som pred ľuďmi bola občas prehnane citlivá, boleli ma moje zmeny nálad, bolelo ma, keď som musela v škole ísť na WC ,aby som sa vyplakala a potom nastavila falošný úsmev. Bolelo ma jednoducho aj to, že ma niečo ťaží.
Nedokázala som počúvať slová typu “si milovaná, si vzácna Radka … “ Niežeby som si to nechcela pripustiť. Chcela som. Ale moja myseľ to nedokázala. Mohla som písať miliónkrát o tom, že som dosť a cenná, keď aj tak už od rána, odkedy som otvorila oči, som začala plakať pretože nemám chuť žiť. Viem aký to je pocit, keď povieš ľuďom ako ti je na nič a že už nevládzeš žiť a oni to zoberú len ako jednu blbu náladu, ktorá hneď prejde.
Lenže nevedia ,že takéto chvíle boli nevypovedané nahlas deň čo deň, a že každá ďalšia bolesť vás len núti aj napriek všetkému čo ste prežili s Bohom a viete ,že On je nádej, povedať ,že chcete zomrieť. Teda. Nie zomrieť. Ale neexistovať. Nedalo sa to zniesť a predsa mi pomohol to prežiť. A ak som si povedala, že chcem byť šťastná..ja som si to ľudia predstavovala ako keď stojím na slnku a moje vnútro aj tak všetko páli.
Zdroj:Unsplash.com
Som vďačná, že moja depresia bola Bohom zastavená presne včas.
Posledné mesiace som bola stále bližšie a bližšie ku dňu, kedy už nebudem vládať ani dýchať tento život z tej bolesti vo mne.. a tak som vďačná, že Boh to zastavil presne včas.
Boh mi dal tú milosť, že som sa ho nepustila. Dal mi tú milosť, že som nikdy reálne neuvažovala nad samovraždou, hoci som kričala, že chcem zomrieť. Dal mi tú milosť mať v živote ľudí, ktorí vydržali moje stavy, ktoré sa často prejavovali posielaním správ na FB ako veľmi už nevládzem. Boh ma taktiež oslobodzoval skrze modlitbu oslobodenia, kde som mohla vidieť, aký vplyv na mňa mali nezlomené prekliatia v rodových koreňoch a ako všetko to vplývalo ma moju slobodu.
Boh mi dal cez moju milovanú priateľku obraz o mne, presne charakterizujúci čas, ktorý som žila:
“Videla som ťa ako máš zatvorené oči alebo bola na nich šatka..v rukách máš mega ťažký meč, ktorým sa oháňaš..Kričíš silno akoby si mala silné bolesti a slabosť. No oháňaš sa stale tým mečom. A zrazu si presekla ním tmu a ona padla ako záclona dolu a oslepovalo ťa silné svetlo..v tom som videla a počula ako padli na zem ťažké putá.”
Dokázala som len kričať meno Ježiš uprostred najväčšej temnoty
Lebo keď povieš hoci len 3 slová “Bože, pomôž mi” alebo kričíš len “Ježiš” uprostred najväčšej temnoty, Ježišovi to stačí na to, aby za teba bojoval.
Viete, jediné čo som vtedy dokázala robiť uprostred hrozného chaosu v mojom duchovnom svete, bolo len kričať meno Ježiš. Veľakrát som sa fyzicky nemohla prekonať modliť sa, no boli dni, keď mi Ježiš dal mega silu. Mega silu rozumej vstať ráno a modliť sa viac ako 10 minút. Boh mi dal presne toľko slov do modlitby, ktoré boli potrebné na boj v duvchovnom svete. Hoci mne sa to všetko zdalo tak málo, akoby som už dávno zlyhala.
Niekedy nie sú potrebné ani slová, ale dôvera.
Lebo keď povieš hoci len 3 slová “Bože, pomôž mi” alebo kričíš len “Ježiš” uprostred najväčšej temnoty, Ježišovi to stačí na to, aby za teba bojoval. Lebo v danom čase to bolo všetko, čo som zo seba vydať von mohla. A niekedy nie sú potrebné ani slová, ale dôvera. A myslím, že to bola moja najväčšia zbraň.
V niektoré dni bola aj moja dôvera zabíjana a kričala som na Boha v úzkostiach nech mi dá pokoj, kopala som do všetkého, kričala, plakala, triasla sa, nechápala som, prečo to nezastaví, keď sa tak snažím byť pri Ňom deň čo deň, hoci to tak bolí.. cítila som ako mi diabol chce vziať všetko.. potom som aj tak bežala k Bohu, lebo moje srdce aspoň trošku dúfalo, že Boh je verný, hoci som to v daných časoch takto nedokázala vidieť.
Boh potreboval uzdraviť moje srdce, potreboval vyniesť na svetlo všetky tie rany, ktoré potrebovali byť uzdravené úplne do hĺbky. Začal vyberať nože z môjho srdca, ktoré tam boli zapichnuté od detstva, preto to tak všetko bolelo. Moja myseľ bola na totálku ovládaná diablom. Mne nestačilo povedať Radka si vzácna, spamätaj sa. Moja myseľ ani nechápala týmto slovám, bola zaslepená a zmietaná diablom. A Boh sa mi nešprtal v mojich ranách. On len začal odliepať staré náplasti. Bolo potrebné, aby tá hnísajúca rana našla vzduch a zbavila sa hnisu, aby mohlo prísť úplné uzdravenie.
Ježiš je ten istý dnes, včera a naveky.
Skôr, než začnem hovoriť, ako Boh začal premieňať môj život v tejto oblasti, chcela by som napísať v krátkosti niečo ľuďom, ktorí neveria v Boha a čítaju to. Ježiš je ten istý dnes, včera a naveky.To znamená, že tak, ako uzdravoval ľudí pred 2000 rokmi, robí to aj dnes. Áno, zažila som to, že keď som sa pomodlila za chorého človeka “Choroba odíď v mene Ježiš” v momente odišla, bez srandy. Videla som, ako sa v mene Ježiš postavil človek z vozíčka, ktorý na ňom sedel roky. Zažila som na vlastnom živote zázraky a nepochopiteľné veci, ktoré nedokážu pochopiť ani psychológovia.
Zdroj:Unsplash.com
Áno, Boh dáva obrazy a videnia, dáva prorocké sny, hovorí k nám nadprirodzeným spôsobom, dáva ľuďom dary. Dary poznania, dar proroctva, dar uzdravovania a iné. Pretože ako inak má robiť zázraky, ak nie cez nás ľudí? Ako inak ma ukázať ľuďom, že existuje, ak si na to nepoužije ľudí, ktorí mu naozaj veria? Ak je tvoja viera len v nedeľu v kostole, potom Ježiša skutočne nepoznáš. Nie je to o tom, že sa v kostole v nedeľu pomodliš a nič sa nedeje. Ani zďaleka ľudia. Koľkokrát som sa za niečo modlila, toľkokrát ma vyslyšal A ĽUDIA, BOLI TO VECI MNE NEMOŽNÉ.
Nepíšem to ako frázy, ako nejaké rozprávky. Ja som bola tiež ten typ človeka, ktorý nechápal veriacich ľudí. No keď prišiel zlom do môjho života, ja som mohla vidieť, že Ježiš fakt žije. Všetko, čo som si myslela, že je už stratené, zobral Boh do svojich rúk a ukázal mi, že On je Všemohúci a Milujúci Otec. Tak toto len v skrátkosti, keďže toto svedectvo je už teraz dosť dlhé
No potom sa dialo niečo krásne.
Prišiel festival Lumen, na ktorý som ani zďaleka nemala chuť ísť. Išla som tam so strachom, že opäť budem mať boje sama so sebou. Keď sme prišli, tak sme najprv išli na omšu, kde som mala hrozne boje v mysli, haha presne ako som predpokladala:D Slzy v očiach. Depresia. Počula som hrozne myšlienky o mne, celá temnota v mojej hlave. Chcela som kričať a odísť preč ďaleko od ľudí a keď som prijala eucharistiu, moja modlitba bola: ,,Ježiš, zastav to už.” Fakt v beznádeji ľudia, to boli už moje posledné sily. Celý deň som hovorila Bohu ako už nevládzem, ako už chcem mať pokoj od všetkého a byť slobodná.
Chvála ma vyslobodzovala.
No potom sa dialo niečo krásne. Boh sa ma počas chvál na Godzone veľmi dotýkal. Len som sa snažila chváliť Boha cez všetky tie myšlienky, ktoré som počula a zrazu som cítila Jeho prítomnosť. Nič viac, len Jeho prítomnosť a to ma tak uzdravovalo. Neviem vám to opísať viac, ale je to niečo nadprirodzené, čo človek ťažko pochopí. Dokázala som sa odreagovať ako už naozaj dlho nie, skákať, smiať sa..v tých momentoch som bola slobodná od toho, kto si čo o mne bude myslieť. Viete si predstaviť čo to pre mňa bolo? V ten istý večer sme ešte išli na Lamačské chvály. Napriek tomu, že som bola hrozne unavená, bol to jeden z najkrajších večerov v mojom živote. Tancovala som. Ľudia, tancovala som uprostred môjho najhoršieho času. Viete kto vo mne pôsobil? Duch Svätý. Chvála ma vyslobodzovala.
,,Niekomu dnes bola vytrhnutá depresia zo srdca”
V tom momente som cítila, ako sa mi niekto fyzicky dotkol srdca.
Keď sa už končili chvály, Braňo Letko (,ktorý vedie chvály,) na konci povedal z daru poznania: ,,Niekomu dnes bola vytrhnutá depresia zo srdca” a v tom momente som cítila, ako sa mi niekto fyzicky dotkol srdca. Opäť niečo, čo vám vysvetliť neviem, lebo to bolo z neba. Najprv som si ani neuvedomila, čo som počula a zrazu som začala plakať od radosti. Od tejto vety sa môj život zmenil. Neviem ako to bolo možné, nechápem doteraz, ale bola som úplne slobodná a šťastná. Aj keď prišli boje do mojej mysle, ja som to dokázala rýchlo zahodiť a neriešiť to. Akoby som bola nad všetkými tými myšlienkami, ktorými sa ma diabol znovu začal ničiť. Celá myseľ bola očistená od všetkých tých klamstiev.
Boh dokončil svoje dielo
Keď som prišla domov, čakala som, že nasledujúce dni budú opäť rovnaké.. no ako išiel čas, cítila som ako Boh naozaj premenil moju myseľ a ja som tomu nevedela uveriť..deň za dňom. Vstala som ráno a neplakala som. Noci neboli preplakané. Na stretku v spoločenstve som viedla chvály s gitarou v ruke a spievala.. a do toho sa slobodne modlila NAHLAS pred ĽUĎMI. Nikdy v živote by som to pred tým neurobila, iba s veľkými bojmi a následne by som sa zrútila zo všetkých tých bojov v mojej hlave. Potom prišiel Barkafest, kde Boh dokončil svoje dielo a hrozne ma udivuje, ako si Boh dokáže takéto akcie použiť na uzdravovanie ľudí.
Keď som bola sama na izbe, reálne som počula “zabijem ťa..zničím ťa”. A v tom ma zavolal kňaz, (ktorý ma pozná vo všetkých týchto ohľadoch), aby sa za mňa pomodlil krátku modlitbu oslobodenia. Počas modlitby som počula silný, otrasný krik (démona) a mala som obraz ako sa démoni naťahovali ku mne a chceli mi moju hlavu “roztrhať”, a zrazu tí démoni vychádzali z danej miestnosti von, akoby ich silný vietor hnal odo mňa preč. A popri tom mala obraz moja kamarátka – videla ratolesť a zelenú trávu, čo predstavuje radosť a tak isto videla anjela, s krásnymi krídlami, ktorý si ma pevne privinul k sebe <3 Akú radosť som cítila a vnímala ľudia, ach! <3
“Dcéra moja, tvoja viera ťa uzdravila.”
Potom začali chvály, prišiel Peter Lipták, ktorý viedol modlitbu príhovoru a keď sa začal modliť za nás všetkých, v tých momentoch mi Boh povedal “Ja dokončim svoje dielo” a ja som padla na zem pod mocou Ducha Svätého. A cítila tú lásku, ktorá ma uzdravuje, ale brutal lásku! <3 Potom som vkuse skákala, plakala od šťastia, hovorila dookola vetu “ja nechápem”..nemohla som v daný večer ani zaspať. Cítila som ako mi po celom tele behajú radostné holubice. Haha. Naozaj to neviem opísať, opäť. K tomu moja kamarátka, ktorá nevedela čo sa dialo v mojom živote, mi poslala verš z biblie, ktorý mi vnímala poslať a tým potvrdila to, že moja depresia bola zničena a Ježiš sa oslávil v mojom živote: “dcéra moja, tvoja viera ťa uzdravila” .. <3
Zdroj:Unsplash.com
Ľudia. Keď som kľačala v kostole pred sviatosťou 1.januára, Boh ku mne prehovoril: ,,tento rok budeš žať požehnania, za ktoré si dávala veľmi veľa slz.” Viete čo sa deje? Presne toto a to nielen v tejto oblasti. Ráno sa zobudím a nemám slzy v očiach. Nemusím sa skrývať pred rodinou deň čo deň a tváriť sa, že je všetko ok, pretože naozaj sa cítim teraz ok! Nemám prehnaný strach z ľudí a konečne môžem vidieť svoju hodnotu.
Dokážem sa vykašľať na diablove myšlienky a žiť ďalej s úsmevom na tvári.
Dokážem sa vykašľať na diablove myšlienky a žiť ďalej s úsmevom na tvári. Pár dni som ešte mala strach, že čo ak sa to všetko vráti. Tak veľmi som sa bála a občas ešte strach mám, predsa to zanechalo vo mne veľa zlých spomienok. Ale Boh robí zázračné veci v mojom živote. Akonáhle príde smútok alebo sklamanie, On to rýchlo premení na niečo brutálne krásne a na konci vždy plačem od radosti. Nedovolí, aby som bola smutná.
Boh mi povedal v jedno ráno : ,,Radka, myslíš, že keď tvoja depresia trvala mesiace, tak radosť budeš mať pár dni?” Och, ako veľmi ma to povzbudilo. Aká som šťastná. Nikdy som nebola šťastnejšia. Hocikedy počas dňa si na sebe všimnem ako sa nevedomky usmievam. V kúpelni už neplačem na zemi ako troska, ale plačem od radosti. Celú moju myseľ mi Boh premenil, uzdravil moje srdce zo všetkých klamstiev.
Mojím priateľom už nepíšem, ako už nevládzem žiť, ale aká som šťastná. Všetky nože zo srdca vybral. Konečne môžem snívať svoje sny, môžem byť tým, kým som. Je to ťažké opísať, čo prežívam..ale tak, ako som si zvykla na plač a smútok, si teraz zvykám na radosť a smiech. Robím veci, ktoré som sa pred tým neodvážila robiť. On je dobrý Otec. Verný. Ani jedna slza nevyšla nazmar. Ani jedna malá modlitba, ktorou som bojovala, nebola zahodená. Každý jeden prísľub o mojom vyslobodení potvrdil. Strach, úzkosť, depresia sú porazené v mene Ježiš! Je nádej aj pre tvoju budúcnosť! <3
Ďakujem, že ste došli až tu.
S láskou a žehnaním Radka, spoluzakladateľka stránky Worshipster + <3
Občas tak sedím a vravím si, že ó, môj budúci to bude mať ťažké. Už ho tak nevpustím do srdca ako ostatních. Bude musieť pekne krásne zliezť hory, dvoriť, aby si získal moju dôveru.
Ale naozaj to chcem? Áno, je super chrániť si svoje srdce. No takéto myšlienky skôr opisujú to ako sa bojím ďalšej bolesti a sklamania. Signalizujú ako potrebujem uzdravenie skôr ako svojho budúceho. Naozaj to chcem? Naozaj chcem, aby môj budúci manžel musel šplhať, musel sa drápiť a ubezpečovať moje srdce, že on nie je to čo bolo predtým? Ozaj to chceš? Vôbec nie. Túžim, aby môj milý si ma našiel v bezpečnom prístave. Spokojnú, v Ježišovom objatí, samú sebou. Nechcem, aby bol opravárom, uisťovateľom, nálepom na moje rany. Ja mám svoj prístav zakorenený v Bohu.
Možno to je skutočný dôvod prečo tu ešte nie je.
Boh túži obnoviť Tvoju dôveru v Neho a dôveru chlapom. Boh túži uzdraviť Tvoje rany, ukolísať Ťa vo svojej Láske a ubezpečiť Ťa, že si dosť! Boh chce, aby si bola slobodná, uzdravená a cítila sa úplne milovaná. A vtedy Ti pošle rytiera… keď ho nebudeš túžiť skúšať či obstojí.. Ale budeš veriť Bohu, že či už je to ten vysnený alebo len ďalší okoloidúci, Boh je dobrý a ochráni Tvoje srdce. keď už nebudeš chcieť ochraňovať svoje krehké srdce sama.. keď prestaneš bojovať Jeho zápasy.. Iba budeš dôverovať. celým srdcom. v každom čase. verná láske
Tak čo? Bude musieť Tvoj budúci liezť cez skaly Tvojho srdca alebo nájde srdce ukolísané v láske? A ver mi, spozná, že je silnejšie ako iné, že si si prešla všeličím…
Ahoj, moje drahé! Viem, že to máš teraz ťažké. Viem, že sa Ti ťažko teší, že sa Ti ťažko dôveruje. Poznám to, po čom túžiš. Oh, vidím Tvoje nevyspytateľnú túžbu po výsledkoch Tvojich modlitieb. Drahé dieťa, som pri Tebe každý jeden večer, keď zaspávaš so slzami v očiach. Viem, čím si prechádzaš, viem, že to nie je jednoduché, viem, že Ťa to trápi. Moje, viem ako hlboko ťa to zasiahlo, ako to ranilo Tvoje drahocenné srdce.
Oh, ja viem aké sklamané si, dieťa. Ja viem o tom ako sa trápiš, ako Ti je ťažko, ako to bolí. Ja viem o každom Tvojom pocite, že nie si dosť. Viem o tom ako Ti to je strašne ľúto. Viem ako si zúfalé. Viem, čo potrebuješ. Nepýtam sa Ťa, či si v poriadku kvôli tomu, pretože neviem, nechápem, nevidím. Pretože som na Teba zabudol. Neopustil som Ťa!
Pýtam sa Ťa či si v poriadku, pretože chcem a túžim, aby si mi to všetko vyrozprávala. Počujem Tvoj hlas, viem, že ku mne rozprávaš a som stále pri Tebe. Ale túžim po tom, aby si namiesto: Môj život je na huby. Ani Ty ma nemáš rád. vravelo po tom ako túžiš, aby som konal. Ako sa cítiš? Si v poriadku? Čo potrebuješ? Som Tvoj Otec. Vidíš ma ako Otca alebo ako niekoho, kto Ťa neustále ničí?
Dieťa, viem, že nie si v poriadku.
Ale chcem to počuť od Teba. Chcem Tvoju úprimnosť, chcem Tvoje srdce úplné. So všetkým. Chcem Ti byť priateľom. Nechcem byť priečinok sťažností, automat žiadostí. Túžim sa s Tebou smiať, keď si šťastné, tešiť sa, keď si pokojné. Túžim Ťa zahŕňať láskou, keď sa necítiš v poriadku. Chcem Ťa učiť novému, aby si videlo aké si šikovné. Chcem Ťa držť v objatí, keď nevládzeš. Túžim byť Tvojim skutočným, dobrodružným priateľom. Do tanca, do spevu, do plaču, do zmätku.
Koľkokrát sme asi počuli vetu, že Boh si použije všetko. Boh robí zázraky!
A vravím. BOH SI NAOZAJ POUŽIJE VŠETKO!
Bolo to dávno, ešte za čias na základnej škole, keď sme sa s mojou starou (prvou) láskou rozlúčili dosť smutne, nahnevane a vlastne. Nerozlúčili. Ah teda, chcem povedať, že medzi nami ostalo mnoho nevypovedaného, nevysvetleného i zlomeného. Odchádzali sme ako dvaja úbohí cudzinci. A nie len to. Hrôza.
Moje srdce bolo zlomené, pretože takýto spád som teda nečakala. Chcelo to: šťastní až do smrti. Mojím východiskom bolo plakanie Ježišovi na ramene. Okrem toho, že som si nocami prehrávala scénky v hlave o rozhovoroch, ktoré sa nikdy nestali a mali stať. Hah, len aby ste vedeli, že fakt sme len ľudia.
Prešiel rok
Prešiel jeden rok, neskôr druhý a ja som Bohu stále dávala na srdce jednu modlitbu. Neustále som prosila Pána, aby sme si navzájom odpustili a aby sme sa vedeli porozprávať ako ľudia, pretože verte mi, aj po čase som vnímala neustále výčitky. A veľmi som mu žehnala, aby mi dokázal odpustiť, že som sa rozhodla ísť za Ježišom. Veľmi som žehnala jeho budúcej a verila som, že sa k nej nikdy nezachová ako ku mne v mnohých situáciach.
Pravdupovediac, v týchto modlitbách som bola dosť neverná, pretože som veľmi neverila, žeby sa čosi mohlo zmeniť. Neverila som v zázraky. Vlastne jediný dôvod prečo som sa zaňho modlila bol, že mi to fakt Pán dával na srdce.
Slovenské kresťanské oblečenie, ktoré nesie posolstvo
Avšak až sme sa stretli naposledy, bavili sme sa úplne slobodní, oslobodení od všetkej tej ťarchy neodpustenia, smútku a toho všetkého.
A Boh mi ukázal, že mu premenil srdce a to spôsobom, ktorom netušil ani on sám. Sám mi vravel, že nechápal, čo sa stalo, že sa zmenil zo dňa na deň. A jeho slečna je šťastné dievča.
Boh je Bohom zázrakov!
A túži premeniť vzťahy s ľuďmi, kde si šľapete na päty.
Keď ani nemám tušenia, čo bude až bude. Ako to vlastne celé dopadne? Kde skončím? Čo ma čaká? Čo bude ďalej? Zajtra? Kam, Pane Ježišu?
Vôbec nevidiac cestu. Tam kdesi som uviazla. Všetci sme zažili tie situácie, čo by sme najradšej skoncovali so všetkými tými starosťami a myšlienkami. Nie, je to ďalšia bezvýchodisková situácia. Ako sa k tomu postaviť? Úplne rozumiem tvojmu srdcu v ustráchanosti. Chápem. Viem. Buď sú to riešenia, čo nechceš alebo nie sú správne. Tak ako ísť? Ako sa viesť?
Teraz mi v hlave zaznel citát, že ak nedokážeš zmeniť situáciu, musíš zmeniť pohľad svojho srdca. Ako? Netuším.
Vecí sú málokedy ľahké a málokedy idú hladko. Boh si nás vychováva, ale netrestá. Nezabúdajme, že náš Otec je dobrý.
Bojuj.
Nenechaj sa odradiť.
Nepočúvaj tie myšlienky, že znova nie si dosť. Nepočúvaj tie reči, že Boh sa na Teba vykašľal. Sú to klamstvá.
Vieš aká je pravda? Pravdou je, že TVOJ BOH, Tvoj Otec, Tvoj Majster brutálne bojuje o tvoje srdce. Nemôžeš to vidieť, pretože sú to duchovné boje. Boje o Tvoje drahocenné srdce.
Tak nedáš mu Ho?
Dôveruješ Mu?
Dôveruješ Otcovi?
Zdroj:Unsplash.com
Čo si o Ňom myslíš práve teraz? V tej najväčšej búrke Tvojho života.. Že Ťa nemiluje? Že je neschopný? Slaboch? Manipulátor? Rozvracia vzťahy? Ako Ho teraz vidíš?
A Kým v skutočnosti je?
Nepomýlili sme sa? Neobviňujeme nesprávneho? .
Čítame mnoho mnoho príbehov ľudí v Biblii s rôznymi trápeniami. Ľahšími, ťažšími od tých našich. Cudzoložnica, Jób, Sára, David…… Tvoj príbeh. Tvoje víťazstva v Bohu. Koľko ich už bolo? Koľkokrát Ťa Boh už vyslobodil?
Chcem Ti povedať, že to urobí ešte nespočetnekrát. Zničíš si srdce? Ponúkne Ti úplne nové. Rozvrátiš priateľstvo? Ponúkne Ti cestu k uzdraveniu. Áno, bude to bolieť, áno, budeš musieť prejsť skrz a ísť hlbšie k Ježišovi. Celým srdcom. Áno, bude Ťa to stáť mnoho síl.
Chceš ísť hlbšie?
Boh Ťa chce ľúbiť.
Ujasníme si to. BOH ŤA CHCE ĽÚBIŤ. Chce Ťa uzdravovať, potešovať, premieňať, aby si bol/a slobodný/á. Chápeš? To je jediný zámer, čo s Tebou má. Chce, aby si bol/a šťastný/á.
A tá cesta je občas peklom. Ale Boh Ťa ľúbi. Neopustí Ťa.
Tak čo bude ďalej?
Čo Ťa čaká?
Budúcnosť.
Víťazstvo.
Nádej.
Radosť.
Čaká Ťa život v plnosti.
Láska, stále mi pozeraj do očí. Veríš mi? Neboj sa, nepustím Ťa. Láska, neboj sa. Neboj sa. Neboj sa. Pomaly. Púšťaj to, dobre? Som s Tebou. Už sa nemusíš báť. Už sa nemusíš triasť.
Ježiš
Veríš Mu?
Nepozeraj sa do priepasti. Láska, pozri sa hore. Pozri sa mi do očí. Zdvihni hlavu, moje. Chyť sa ma a neprestávaj mi pozerať do očí. Vidíš to tam? Veľmi Ťa ľúbim. Si mi vzácna. Vidíš to tam? Nenechám Ťa. Ja to vyriešim. Pustíš to? Dáš mi to, prosím? Môžem sa o to postarať? Dovolíš mi vziať si to a urobiť poriadok v Tvojom srdci?
Láska, stále mi pozeraj do očí. Veríš mi? Neboj sa, nepustím Ťa. Láska, neboj sa. Neboj sa. Neboj sa. Pomaly. Púšťaj to, dobre? Som s Tebou. Už sa nemusíš báť. Už sa nemusíš triasť. Nie si na to sám/sama. Stále mi pozeraj do očí. Nepozeraj do priepasti. Zmätie Ťa strachom a bolesťou. Som tu. Už bude dobre. Som tu, láska. Ochránim Ťa. Stále som s Tebou Ja. Tvoj Verný ochranca. Ocko. SOm tu. Už sa neboj, láska, dobre? Pomaly. Len pekne pomaly. Krôčik za krôčikom. Držím Ťa. Čaká Ťa sloboda. Budeš v poriadku.
Budeš sršať šťastím. Budeš sa radovať. Budeš v poriadku. Nedovolím, aby Ťa to zničilo. Zvíťazíme. Dobre? Milujem Ťa, dieťa moje, tak veľmi Ťa milujem. Sľubujem, že budeš v poriadku. Sľubujem, že si Ťa nedám. Dobre? Ver mi, ľúbezný/á.
Prinašáme vám rozhovor s jedným z naších Worshipster sledovateľov, ktorý by sa s vami rád podelil o svoje svedectvo s Pánom Ježišom.
Rozhovor Nikodéma s Ježišom v Jánovom evanjeliu o novom narodení sa z vody a z Ducha poznáme. Vysvetľuje, že človek sa musí akoby druhýkrát narodiť. Duchovne. Pre Božie kráľovstvo. Ježiš hovorí Nikodémovi, že „ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo“. Konkrétny, a v istom zmysle aj veľmi dramatický spôsob onoho druhého narodenia sa pre Božie kráľovstvo, zažil aj Robo Lazar (46).
Robo, tvoje svedectvo nájdenia viery a vnútorného hlbokého premenenia života je naozaj nevšedné. Skús nám ho priblížiť.
Za socializmu som mal detstvo asi ako každé iné dieťa. Rodičia sa snažili dať nám všetko, čo bolo možné deťom dať. Boli zlatí, starali sa o nás. Dali ma aj pokrstiť, ale k viere nás doma neviedli. Mama dodržiavala niektoré kresťanské tradície (napr. na Vianoce, na Veľký piatok), ale nikdy nám to nevysvetlila konkrétnejšie, čo vlastne znamenajú. Od určitého veku som veril v Boha, ale nebola to živá viera, skôr len taký obchod, že som sa modlil, keď som niečo potreboval, hlavne keď som mal veľa „prúserov“.
Chceš nám opísať akých „prúserov“?
Začalo sa to v asi v 17-tich rokoch. Prvé diskotéky, kde sa pridružil alkohol potom dievčatá, bitky. Všetko ako naplnenie túžby po sebapotvrdení, posilnení ega. Neskôr sa pridali aj drogy („Chúďa mama, keď to bude čítať!“ poznámka Roba). Tento životný štýl zo mňa „urobil“ pyšného egoistu, ktorý bol hrdý na svoje zlé meno. Hoci ma to potom neskôr mrzelo, moje zlé meno ma už všade predchádzalo.
Ako dlho trval tvoj životný štýl založený na budovaní zlého mena?
Žil som týmto spôsobom viac ako 20 rokov. No hoci som bol taký, aké boli moje skutky, napriek tomu som veril, že Boh existuje. Keď som vyrobil nejaký veľký problém, začal som sa modliť a vždy ma z toho Pán nejako „vysekal“, i keď následky svojich činov som musel niesť (polícia, súd, vyšetrovačka, atď.).
Ako si sa vedel modliť? Kto ťa to naučil?
Išlo to samé. Vlastnými slovami. Myslím si, že je to dar od Boha. Nikdy som sa nemodlil nejaké oficiálne naučené modlitby. K modlitbe Otče náš a Zdravas Mária som sa dostal až cez veriacich priateľov. Poznal som tie modlitby z počutia, ale nikdy som k nim neinklinoval.
Zdroj:Unsplash.com
To je krásny paradox a svedectvo vzhľadom na to, že dnes nosíš ruženec na krku. Ako došlo k tejto zmene?
Pán mi poslal do života kamaráta Vlada, kuchára z charity v Prievidzi. A keď som ešte stále žil zlým štýlom života, vnútorne som sa už pred spaním modlil a aj ráno som sa vlastnými slovami poďakoval za deň. Tiež občas potajomky som sa modlil na ulici pri prechádzke so psom alebo doma, keď som bol sám. Ale nikomu som o tom nehovoril. Hanbil som sa. A teraz sa hanbím, že som sa vtedy hanbil. Modlitba je začiatkom každej veľke zmeny.
Znie to takmer idylicky, ale stále tu boli tvoje problémy v partii s alkoholom a drogami.
Nebolo to často, ale bolo. V tom čase som však už videl Vladov príklad, s ktorým som viedol zaujímavé rozhovory o zmysle života, o Bohu. Cez neho mi Boh ukázal, ako človek môže prežívať vieru a žiť s Bohom. Môj názor na Cirkev a vieru bol taký ako názor väčšiny – nepotrebujem ani kňazov, ani kostoly, vystačím si sám. Hoci som veril v Boha, toto som nepotreboval.
Ako si sa teda dostal do kostola, ktorý si nepotreboval?
Moja prvá svätá omša v dospelosti bola s dcérou mojej bývalej priateľky, s kamarátom Vladom a jeho rodinou. Bianka (dcéra priateľky) chodila na náboženstvo, ale nemala s kým ísť do kostola, tak som išiel ja. Bianka bola natešená, ale keď sme vyšli z kostola, Vlado sa ma opýtal na moje pocity zo svätej omše. Žiaľ, neboli dobré, resp. boli zvláštne. Napriek tomu som tam chodil s Biankou pravidelne na detské sväté omše, lebo potrebovala pečiatky od kňaza na 1. sv. prijímanie.
Dávalo ti to niečo?
Zo začiatku nie. Ale neskôr áno. Začal som sa tešiť na tie omše. Menili ma. Vnímal som to ako zmysluplný a radostný čas. Paradoxne Bianka napokon na 1. sv. prijímanie nešla, ale ja som pokračoval v návštevách kostola. Postupom času som sa vďaka Božej milosti, ktorá prichádzala cez sv. omše a modlitby, začal zbavovať svojich nerestí – alkoholu a drog. Bo posilňoval moju vôľu odolať ponukám zo strany kamarátov.
Dá sa vymaniť spod vplyvu silnej partie, spod vplyvu nie najlepších kamarátov? Ako?
Dá. S Božou pomocou. Keď raz postavíš Boha na 1. miesto, zistíš, že nepotrebuješ nič. Máš iný zmysel života.
Ako si dokázal chodiť pravidelne v nedeľu do kostola, keď si neprijímal sviatosti?
Ťahalo ma to. V prvom rade ma zaujalo čítanie Božieho slova a kázeň. Vždy mi to niečo dalo.Malo to hlavu aj pätu. Cítil som tam lásku. Odišiel som vždy naplnený.
Ako si sa dostal napokon aj ku sviatostiam, k plnému rozvinutiu života v Božej milosti?
Kamarát Vlado mi dal jednoduchú otázku: „Nerozmýšľal si nad tým, že prijmeš sviatosti?“ Moja prvá odpoveď bola: „Ani nie!“ V istom okamih som však vnímal silné vnuknutie prijať sviatosti. Tak som sa bol informovať u kňaza. Zapísal ma a pripravoval som sa na ne trištvrte roka. V deň 1. sv. prijímania som cítil, že svätá omša zmenila svoj rozmer, bolo to také plnšie. Po birmovke, vo chvíli birmovania som necítil nič, ale potom v modlitbe vlastnými slovami som v istej chvíli mal zvláštny pocit – naplnil ma pokoj, láska, niečo veľmi príjemné a nové.
Dostal si so sviatosťou birmovania aj odvahu svedčiť a vypovedať tvoje svedectvo o Bohu?
Nie hneď. Ale po istom čase od tejto udalosti ma oslovil kňaz (páter Marek), ktorý ma poprosil počas svätého prijímania, aby som za ním prišiel d sakristie. Chcel počuť môj príbeh. Časom mi navrhol, či by som nechcel svedčiť mladým ľuďom na duchovnej obnove o mojom obrátení. Začal som nad tým rozmýšľať. A napokon ma „nalanáril“.
Mal som strašnú trému. Nikdy pred svojím obrátením som nezniesol, keď na mňa niekto „čumel“ a „zízal“, tak som mu vtedy „dal nakladačku“. Preto bolo pre mňa neobvyklé, že decká pozerajú na mňa, ale Pán mi pomáhal cez pátra Mareka. Najzvláštnejšie bolo odpovedať mladým na otázky, ktoré boli veľmi osobné. No napokon mi môj synovec aj p. Marek dal spätnú väzbu, že moje svedectvo mnohým mladým pomohlo. Vtedy som pocítil veľkú radosť, pokornú radosť a vďačnosť, že mňa a moje svedectvo si Pán „použil“ na takú vec.
Robo, na záver otázka vzhľadom na tvoje plány v budúcnosti. Plánuješ niečo?
Neplánujem nič, ale mám túžbu pomáhať ľuďom. Akokoľvek, komukoľvek, tam, kde ma Pán pošle.
Ďakujem za rozhovor a tvoje svedectvo! Elena Blašková
