Identita. Slovo tak krásne a zároveň ťažké. Som žena tak viem o čom hovorím. Myslím, že my ženy máme s tým obzvlášť problém, že sa porovnávame, hľadáme svoju identitu vo svete, v kamoškách, v časopisoch, či v zrkadle. No úprimne, toto všetko je veľmi povrchné. Kto teda určuje tvoju, či moju identitu? Kto ti povie kto si? Kto ti očistí pohľad a nasmeruje ho hlbšie, ako len na ten odraz v zrkadle?
Kto si? A do kelu, ešte si ju stále aj dávam. A budem dávať! Je to neustály boj, proces a cesta, po ktorej budem/e kráčať.
Kto si v hĺbke? Aká je tvoja identita?
Aj ja som si dávala túto otázku. Kto si? A do kelu, ešte si ju stále aj dávam. A budem dávať! Je to neustály boj, proces a cesta, po ktorej budem/e kráčať. Drahé moje priateľky. Dôležité je mať ale zdravé jadro. Kto si v hĺbke? Kto si tam, kde sa nik nepozerá? Kto si?
Ako kresťanka, som sa začala pýtať Boha. Uvedomila som si, že môj pohľad na mňa nie je rovný, je pokrčený a pošpinený. Nechala som ho pošpiniť svetom, názormi iných, veľakrát aj vlastných rodičov (tí dokážu škaredo zraniť, no treba im odpustiť! Pamätajte, že oni vám nemôžu dať to, čo sami nezažili!). V mojej mladej hlave sa to tak dokrútilo, že som si myslela, že som škaredá, nie dosť dobrá, tučná, nepatrím nikam, nikde nezapadnem, čo chcem akože dokázať.
Kričala na neho, že chcem vidieť ako ma vidí On
Až som si jedného dňa, totálne unavená a rezignovaná sadla Bohu k nohám a plakala som. Kričala na neho, aby to ukončil, že chcem vidieť ako ma vidí On, ako má On definuje, že už jednoducho nevládzem a nedávam to. A On naozaj zobral moje srdce a začal ho obrusovať. Kúsok po kúsku. Bolelo to, pálilo, niekedy mňa, inokedy okolie. Bol to proces.
Nestalo sa to zo dňa na deň, z hodiny na hodinu. Boli to mesiace, kedy mi Otec dával poznanie, cez ľudí, písmo, okolností, cez maličkosti mi ukazoval, že som jeho milovaná!
Že On ma miluje, že On za mňa zaplatil svojou krvou! On bol ochotný ísť na kríž pre mňa! A šiel by znovu! Hovoril ku mne jemne a mojou rečou. Jemne mi hovoril, že ma ľúbi. Bol to náročný čas! Priznám, že to bol boj. Keď si uvedomím po čase čo to bolo za obdobie, že to bola vlastne vojna o moju identitu, kedy som bojovala spolu s Bohom v prvej línii a bol to boj na život a na smrť. Ta únava a zdeptanosť striedala nadprirodzený pokoj a úľavu. Boli to slzy, plač, smiech, či len úsmev, ale stálo to za to! A roky nánosov sú chvála Bohu preč, no stále ostávajú spomienky.
Nejak to ostalo vo mne. Dlho som bojovala so strachom a stresom. Riešila som to prejedaním sa. Sadkosti boli moje najkamošky. Nikdy som to neriešila až tak, že je to závislosť, ale trápilo ma to. Boh mi dal toto leto milosť, že mi to v pravde a láske jeden človek ukázal, že tadiaľ cesta nevedie. Ja som si uvedomila, že síce som mala jadro “vyliečené” a vedela som “kto som”, Boh mi naraz neukázal všetko, že musel prísť čas, kedy mi ukáže aj tie posledné úlomky, ktoré boleli. Ukázal mi ich odstupom času po pár rokoch. Ale ukázal a mohol dokončiť začatú robotu.
Krič na Boha, On sa ti dá poznať a ukáže ti, že si jeho milovaná!
Aj keď som “vedela” kto som, strach som zajedala sladkosťami. Možno máš aj ty nejakú takúto neresť, veľakrát dievčatá padajú v čistote, možno tiež bojuješ so závislosťou na jedle, možno sa umáraš v depresiách, či agónii, v lenivosti a ničnerobení. Pamätaj, že Boh ťa miluje! Vstaň z tej žbrndy a vyhľadaj pomoc! Modli sa! Krič na Boha, On sa ti dá poznať a ukáže ti, že si jeho milovaná, že si jeho nádherná! Aj keď padáš, aj keď zlyhávaš, stále ťa miluje! A nechce aby si sa trápila.
Vieš keď som sa zdôverila niekomu, že trpím stavmi depresie, či prejedania sa, tak veľakrát bola odpoveď, že: ‘Ale Boh ťa miluje aj napriek tomu!’ áno, to je pravda, ale oni si neuvedomujú, že tieto závislosti zožierajú našu dušu! A Boh ťa miluje aj v tom stave, ale on ťa do neho nedostal, on nechce aby si si ničila zdravie a život prejedaním sa, čistotu pornografiou, či pokoj depresiami.
Hovorím ti vstaň! Neostaň ležať v týchto závislostiach! Sme ženy! Ty si žena! Si božia milovaná dcéra! Bojovníčka povolaná bojovať za veci neba!
Veľmi sa mi páči príbeh o Márii a Marte (Lk 10, 38-42), dobrých priateľkách pána Ježiša. Každá jedna z nás má v sebe aj Máriu (pokojnú a vyrovnanú), aj Martu (pracovitú, večne ubehanú)! Vidíme ich v sebe a chcem ťa povzbudiť najmä k budovaniu Máriinho podielu, učiť sa sedieť Ježišovi pri nohách! Je to ten najčistejší a najpriamejší spôsob ako dostať odpovede na otázky! Akékoľvek! To ti garantujem. Proste si predstav, že sedíš s Ježišom a pýtaš sa ho! Stíš sa a počúvaj, a On odpovie.
Buďte požehnané a nezabúdajte byť svetlom a soľou!
