Keď píšem tieto riadky, je vedľa mňa na stole položený prvý “prototyp” novény, ktorá vznikla pri veľmi špeciálnej príležitosti. Bola ňou naša svadba. Tí, ktorí ste už v manželstve, poznáte ten chaos okolo vybavovania. Neviete sa zastaviť a ste v jednom zhone. V tomto čase, kedy bolo asi tak mesiac do našej svadby, som túžila trošku spomaliť a uvedomiť si hlbšie, do akej krásy sa chystáme už o pár dní vstúpiť.
Tak mi napadlo, že by sme sa spoločne mohli modliť novénu za manželstvo. Išla som teda googliť a nič som nenašla. Takáto novéna, minimálne na Slovensku, nebola dostupná. V tom mi, verím, že Duch Svätý vnukol nápad – veď napíš vlastnú! Mojou reakciou bez zbytočných pochybností bolo: Jasné, idem! A pustila som sa pomaly do práce.
Nádherný čas čerpania Božej lásky, kedy som mala pocit, že sa vylieva Božie požehnanie na nás a naše manželstvo
Kým som na nej tajne pracovala, môj dnes už manžel mi v jeden deň napísal, že by sme sa mohli spoločne modliť nejakú novénu za manželstvo. Súhlasila som, no túto myšlienku som rýchlo zahovorila, pretože som mu novénu chcela dať ako prekvapenie a zároveň narodeninový darček, pretože môj Janko mal narodeniny presne 9 dní pred našou svadbou. Misia bola úspešná, už sme sa k tejto téme do jeho narodenín nevrátili.
Chcem sa vám pozdieľať, že čas, kedy sme sa túto novénu modlili bol pre nás naozaj časom, kedy sme načerpali, zastavili sa a proste iba boli. S Bohom. Minulý rok sme sa modlili novénu 9 dní pred našim 1. výročím opäť, no už z novovydanej knižky. Bol to pre mňa osobne nádherný čas čerpania Božej lásky, čas, kedy som mala pocit, že sa vylieva Božie požehnanie na nás a naše manželstvo. Čo chvíľa je pred nami 2. výročie svadby a ja sa už teraz teším, ako Novénu opäť chytíme do rúk a budeme sa z nej spoločne modliť.
Ako však došlo k tomu, že z jedného prototypu je dnes už 3. dotlač?
Boh ma po celý čas písania novény pozýval k tomu, aby som si ju nenechala iba pre seba. Bol to ten vnútorný hlas, ktorý jednoducho neviete ignorovať. Hoci niekdy by sme aj chceli, však? Nie vždy je jednoduché robiť veci, pri ktorých musíme vychádzať z našej komfortnej zóny. Paradox ale je, že vždy stoja za to, lebo Boh si to mnohonásobne použije. Tak som v jeden deň povedala Bohu, že dobre Bože, idem do toho. Následne po niekoľkých mesiacoch vznikla kniha modlitieb – Novéna za dar dobrého manželstva, ktorú majú dnes doma už tisíce z vás.
Oproti prvej verzii som rozšírila v novej knihe modlitby a pridala som do nej aj ruženec, ktorý má tajomstvá ušité pre páry. Obsahuje 9 dní modlitieb, ktorým predchádzajú státe z Biblie. Modlitby sú rozdelené pre ženu aj muža. Môžete sa teda modliť spoločne, ale ak ste single tak sa žena môže pomodliť iba jej časť, a naopak, muž iba tú svoju časť. V knihe nájdete aj litánie k svätým, hlavne k svätým párom z Biblie aj zo sveta. Knižka je cirkevne schválená arcibiskupom Stanislavom Zvolenským, z čoho mám obrovskú radosť.
Na záver vám chcem povedať, že sa vôbec necítim, ako nejaký expert na vzťahy, a ani na manželstvo. Ale mala som úprimnú túžbu v srdci zdieľať s vami tieto modlitby, ktoré som napísala, pretože verím, že ak sa modlíme z hĺbky nášho srdca, Boh počuje a vypočuje naše modlitby.
O to chcem prosiť aj nášho Boha. Aby vám, ktorí hľadáte svoju spriaznenú dušu daroval múdrosť pri výbere a poslal vám toho, po kom vaše srdce túži. Nech vás vedie Duch Svätý a máte otvorené srdcia. Nech vám Boh dáva zakúšať svoju lásku a to, ako vás miluje On, aby ste vedeli, ako vyzerá pravá láska.
Za vás, ktorí ste už vo vzťahoch alebo v manželstvách. Prosím, nech máte milujúce srdcia, nech kráčate vo vašich vzťahoch vždy aj spolu s Kristom. On bude vašim tmelom, vašou radosťou, vašou nádejou, vašou láskou.
Modlím sa, aby si Boh použil túto novénu na to, aby vznikli nové dobré a sväté manželstvá, ktoré sú naozaj veľmi potrebné pre tento svet. Aby skrze túto knihu osviežoval manželstvá, ktoré už vznikli a vylieval skrze ňu požehnanie na manželov a manželky. A modlím sa, aby to bol vždy čas načerpania a tvojej prítomnosti, Bože, keď sa z nej budeme modliť. +
A hoci by sa zdalo, že na moment odišla, nikdy neprestala byť. S Tvojim dychom som sa opäť nadýchla. S Tvojím zmrtvýchvstaním som znova vstala. S odvaleným kameňom odvalila moje trápenia. Cez Tvoje rany moje sa zcelili. Tvojím svetlom si moju tmu prežiaril.
A tak len jednu túžbu nosím. Nech utekám, ako Mária. A nech nikdy neprestanem. Aby som Tvoje meno priniesla všade, kde ešte Život neprišiel osobne.
Ticho, ktoré ma pozýva zomrieť spolu s Tebou. Ach, koľkých rán som sa voči Tebe dopustila? Čo všetko mám teraz nechať zomrieť? Spomínam na pekné chvíle, ktoré sme spolu prežili.. Ale aj na tie, kedy som mohla a mala byť svätou a nebola som. Teraz ti ich všetky dávam a prosím o odpustenie. Na pohľad mrtvému Bohu. Nemala som to spraviť skôr? Nemala som ísť za Tebou.. aj za svojími blízkymi kým ešte žili? Núti ma to zamyslieť sa a urovnať si moje spory. S inými aj so sebou. Vieš, niekedy som stratila nádej, že si živý Boh. A myslela si, že nič nezmôžeš. Ale čosi mi hovorí, že to bola milná predstava. Lebo veď, akoby potom bolo možné, že vedieš moje kroky? Že mi šepkáš, čo je správne? Že keď padnem, počujem tvoju vetu: Talitha kum? Nie je to teda predzvesť toho, čo sa stane dnes večer? Nie je to tak, že keď povieš “dievča hovorím ti vstaň” nevstanem z hrobu iba ja? Zdá sa mi to, alebo naozaj so zapadajúcim slnkom začínam cítiť vychádzajúci život?
Ja som ťa odsúdila. A často ešte aj odsudzujem, keď šomrem na iných, v ktorých prebývaš Ty. No neváhal si a zobral na seba moju vinu. Pripomeň mi, prosím, keď budem chcieť opäť súdiť, že tento súd už prebehol a rozsudok znel “vinný”.
Zobral si na seba kríž. Môj kríž. A ja nie som tak často schopná pomôcť niesť môjmu blížnemu iba malý kúsok brvna. Bojím sa bolesti, námahy a zranenia. Bál si sa aj Ty? Pripomeň mi, prosím, aký ťažký bol kríž, keď si budem zatvárať oči pred bolesťami iných.
Padáš. A ja tiež. No Ty vstávaš, a ja tak často kričím, že už nevládzem. Nie som schopná uniesť ani svoju váhu bytia. Ako je možné niesť váhu celého sveta? Pripomeň mi, prosím, že vďaka tvojej sile nado mnou už nepanuje slabosť.
Šimon nebol nadšený z toho, že Ti pomáhal niesť kríž. Ani ja nie som. Často sa vykrúcam, len aby som nemusela niesť urážky, ktoré na Teba padnú. Prosím, pripomeň mi, že keď sa zastanem Tvojho mena, vtedy som Šimon, ktorý Ti pomáha niesť kríž.
Veronika ti dala šatku. A čo ja? Viem ti dať všetko, čo mám? Alebo si uzurpujem nárok na všetko, čo mi bolo zverené? Viem sa vzdať? Seba, nárokov, peňazí, vzťahov.. aby si sa Ty oslávil? Pripomeň mi, prosím, že Ty dokážeš moje málo premeniť na Tvoju slávu.
Padáš opäť. Premýšľam, či by som bola trpezlivá a opäť vstala. Často stačí málo a prestanem sa snažiť. Hodím veci za hlavu, pretože sa nepodarili. Ale Ty. Ty si sa nevzdal. Vstal si a pokračoval na Tvojej neľahkej ceste. Pripomeň mi, prosím, že trpezlivosť je Tvojou cnosťou.
Plačem často. Pre malichernosti. Ale aj pre boľavé skutočnosti. A ty? Ježiš nás dnes napomína, aby sme zdvihli hlavu. Tak poď, utri si slzy a pokračuj vo svojej ceste.
Tretíkrát. To je dosť. Teraz by som sa už určite vzdala. Ale Ty si mi ukázal, že mám vstať a ísť ďalej. Dotiahnuť veci do konca. Pripomeň mi, prosím, že Ty si to so mnou nikdy nevzdal. A preto by som ani ja nemala.
Ukrižovali ťa. Aj ja som udrela kladivom. Mnohokrát. V každom jednom hriechu. A často som si ani nevšimla, že si kvôli tomu umieral. Odumrel si sebe, aby si sa dal iným. Mne. Tebe. Prepáč mi. Prepáč..
Niekoľkokrát som nesúhlasila s Jeho plánom a nechcela, aby mi umyl nohy, pretože to nezapadalo do mojich predstáv o Bohu, ani o mojom živote. (Jn 13,6) Niekedy som mu dokonca zakázala byť Bohom a skríkla: Nikdy mi nebudeš umývať nohy!! Potom som však precitla a chcela, aby ma teda umyl celú. (Jn 13,8-9) Keď ma však zavolal robiť podobne, ako On, nie vždy som si s radosťou kľakla k iným. (Jn 13,14) Ohŕňala som nosom a sama pred sebou sa ospravedlňovala: veď predsa “až takto” to Ježiš určite nemyslel. Pravda však je, že kto prijíma toho, koho Boh pošle, prijíma samotného Boha. (Jn 13,20) A na to niet výhovoriek.
Naopak, veľa chvíľ bolo aj krásnych. Veľakrát som večerala s Ježišom a bola mu blízko, na Jeho hrudi. Vedela som, že som tá, ktorú miluje. (Jn 13,23) Počúvala som tlkot Jeho srdca a podľa neho tancovala, skladala básne a tvorila krásu. Často mi prezradil tajomstvá, pretože mal pre mňa jednoducho slabosť. (Jn 13,25-26) Odvážila som sa Ho pýtať na čokoľvek, pretože som vedela, že som Jeho dcéra a Otec mi povie všetko. Odpovediam som však nerozumela vždy. (Jn 13, 28)
So strachom premýšľam nad tým, či som niekedy bola tá, ktorej Ježiš podal smidku. (Jn 13,26) So smútkom nielen teraz, ale aj pred kňazom v spovednici často priznávam, že hej. Zradila som ťa veľakrát Ježišu. A nie som na to hrdá. Ale útechou mi je zakaždým pokánie. Vtedy som rada, že v Tvojom príbehu nebol iba Judáš, ale aj Peter, ktorý sa nakoniec predsa len postavil za Teba. (Jn 13,36)
A takto nachádzam samú seba za každým miestom pri stole, ktorého centrom si Ty sám. Otázkou však zostáva, čo budem robiť, keď táto večera skončí…
Aj kresťania sú ľudia z mäsa a kostí. Zažívajú rôzne ťažkosti, prežívajú traumy, depresie, bolesti a problémy, s ktorými sa nevedia vysporiadať. Najčastejšie sa domnievame, že majú Boha a ten im pomôže preniesť sa cez čokoľvek. Z časti je to pravda, pretože práve On nad nimi drží ochrannú ruku, avšak ako to prežívajú oni vo svojom vnútri?
Nie je to tak dávno, čo som sama bojovala o svoj život. Nebolo to kvôli smrteľnej chorobe ani ničomu podobnému. Zamýšľala som sa nad zmyslom svojej vlastnej existencie. Aké mám na zemi miesto? Prečo tu ešte stále som? Veľkou ranou bola i streľba v Prahe, ktorá ma veľmi zasiahla. Som citlivá a nezvládla som uniesť ťarchu takýchto informácií (svet informovanosti nie je vôbec jednoduchý). Prichádzali rôzne myšlienky. Nahnevalo ma, že boli zverejnené aj jeho predchádzajúce posty. Čítala som ich, pretože som neodolala. Vtedy sa vo mne už po niekoľký krát začala odohrávať búrka nepredstaviteľných rozmerov. Pravdupovediac k tomu prispela aj hádka s milovanou osobou, čo prispelo k tomu, že som sa ešte viac cítila ako mizerné nič. Stratila som nádej, aj keď som naďalej dúfala v to, že by to mohlo byť lepšie.
Čím ďalej, tým viac ma však premáhali myšlienky plné nenávisti. Najmä samej k sebe. Prečo som tam nebola a nezomrela s nimi? Zomierali tam predsa nevinní ľudia. Prečo som nemohla zomrieť tiež, najmä keď som k ľuďom nepríjemná, mám kopu hriechov, nedokážemm sa ovládať, potrebujem mať mnoho vecí pod palcom. Prečo som ešte tu? Myšlienka na to, ako by som to mohla a vedela zmeniť neprišla. Neprišla nádej, že by som nebola až taká zlá, že si zaslúžim život. Chcela som odísť. Jednoducho zmiznúť. Vypariť sa. Bez stopy, bez toho, aby si ma niekto pamätal. To sa však nedá.
Vtedy som si neuvedomovala aké požehnanie mám, že môžem žiť obklopená ľuďmi, ktorí ani len nevedia ako a zachraňujú mi život. Aj náhodný pán na ulici, ktorý ma upozornil na to, že mi spadli rukavice, keď som bežala v ústrety smrti. Doslova. Vo svojich myšlienkach som už nebola. Vyviedol ma z miery, nečakala som to, nechcela som sa po ne ani vrátiť, ale bolo by to preňho divné. A hneď ako som ich zdvihla a otočila sa, začal sa so mnou rozprávať ďalší pán, ktorý sa snažil viac menej (ak sa to tak dá nazvať) evanjelizovať. Na moje počudovanie, zakončil náš rozhovor slovami o tom, že sa so mnou nebál rozprávať, lebo zo mňa cíti pokoj. Pokoj? Aký pokoj? Práve som si chcela vziať život a zo mňa sála pokoj? Doteraz tomu nechápem. Zvádzala som boj o svoj život, nevedela som čo bude o minútu ďalej.
Nepremýšľala som. Môj svet sa zastavil a takmer som ho aj zničila. Pokoj. Ten pokoj, o ktorý som niekoľko mesiacov prosila. Pokoj, za ktorý som chcela, aby sa ľudia modlili, aj pre mňa. Pokoj, ktorý je nad všetkým. Vtedy som si uvedomila, že v tom nie som sama. Aj keď nerozumiem. Nechápem. Utiekla som od Boha. Najďalej ako som vedela. Odmietala som spraviť čokoľvek, čo by ma tu ešte udržalo, aj len o minútu dlhšie. Napriek tomu ma zastavil skrze ľudí, ktorí ani len netušili a nepoznali ma. Naozaj?
A teraz si vezmi, že Boh si takto vie použiť aj TEBA. Čímkoľvek čo robíš. A TY, ktorý tápeš a najradšej by si so svojim životom skoncoval, chcem Ti povedať, že chápem. Ani ja neprežívam utrpenie, ktoré by niekto mohol považovať za tak vážne, aby mi uveril, že by som si chcela vziať život. Ale ja ho vážne vnímam, a tak to jednoducho je. Ježiš ťa nenecháva sameho ani v tých najťažších chvíľach. Posiela Ti do cesty aj neznámych ľudí, aby ťa odklonili zo zlej cesty. Áno, možno by sme boli najradšej, keby nám týmito ľuďmi boli naši blízky, ale nie vždy je to možné. Pán si použije koho chce, potrebuje a môže. Nič nie je náhoda. Ani ty.
On Ťa pozná po mene. Každý vlas máš Ním na hlave spočítaný. V tých najťažších časoch ťa nosí v náručí ako malé dieťa. Je tu s tebou. Počúva ťa. Plače s Tebou. Kričí s Tebou. Trpí s Tebou. Ale aj Ti verí, že to zvládneš. Že to dokážeš. Že si presne na to stvorený. Tvoj život má zmysel. Minimálne pre Neho. A tak ako zlo, plodí ďalšie zlo, tak i dobro a láska plodia viac dobra a lásky. Tak poďme tento svet obdarovať láskou, radosťou, pokojom, tým čo máme. Mňa Boh dnes obdaroval veľmi. Nielenže ma priviedol späť k životu, ale aj vlial radosť do duše a lásku do srdca. Najviac cez maľovaný obraz Ježiša ako pastiera, ktorý nesie svoju ovečku v náručí. Takto nesie aj mňa, aj Teba. Každého, kto je smutný, sklesnutý, unavený, vyčerpaný, aj toho kto bojuje. Objíma a nesie. Miluje.
Každý z nás si dennodenne prechádza neľahkými prekážkami či bojmi, ktoré mu život prinesie. Choroby, sklamania, depresia, zlé rodinné, priateľské či partnerské vzťahy, rozvody, rozchody, ohováranie, osočovanie, znásilnenia, vraždy… „Prečo, Pane?“ Otázka, ktorú sa zvykneme Boha opýtať ako prvú, keď do nášho života príde ťažkosť a trápenie. Prečo Boh dopustí,aby som trpel?A načo je toto utrpenie dobré? Si zvedavý, prečo práve ty musíš niesť tento kríž? A prečo v tomto čase? Veľakrát sa cítiš nepochopený v tom, čo prežívaš, čo sa deje v tvojom srdci?
Neboj sa zakričať moje meno nahlas.
Pozývať Boha do tvojho utrpenia znamená dovoliť mu, aby ho premenil na víťazstvo. Boh ťa z každej ťažkosti, ktorou si musíš prejsť, vyvedie cestou, ktorá ti prinesie úžitok, aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá. Každý úlomok tvojho života tvorí jeden majstrovský neopísateľný obraz. A Boh ťa skrze túto biedu formuje.
No určite si si prešiel tým, že si sa modlil a prosil Boha o pomoc, no mal si pocit, že Boh mlčí. Nastal nový deň a ty si v súžení znovu opakoval, že Boh ťa nepočuje a nie je tu. Poviem ti, je to normálne. Je normálne mať pocit, že nás Boh nepočuje a takisto i to, že si myslíme, že je ďaleko a opustil nás. On nám rozumie. On je ten, ktorý vidí do nášho srdca, pred ktorým nemusíme skrývať to, čím si prechádzame.
Zdroj: Unsplash.com
Prečo necítiš moju prítomnosť v tvojich ťažkostiach? Veď so mnou každý vyhráva.
Dnes ti chcem povedať, že Boh je práve teraz tam, kde si ty. Boh je v centre tvojho srdca a prežívania danej situácie. Nevzdialil sa. Aj keď si možno myslíš, že ťa opustil. Jedinou cestou, ako prekonať všetky prekážky života, je odovzdanosť. Sama som si prešla ťažkou životnou skúškou, kedy som mala pocit, že Boh na mňa nemá práve teraz čas. Modlila som sa, prosila, verila, čakalana zázrak. Tak veľmi som Bohu hovorila o svojom prežívaní, túžbach a pocitoch, až sa moja modlitba z odovzdanosti Bohu zmenila na to, čo chcem ja. Tak veľmi som prosila, aby sa veci zmenili a zlepšili namiesto toho, aby som sa toho pustila a dovolila Bohu konať.
Bola som presvedčená o tom, že som Bohu všetko odovzdala. No čo znamená úplná odovzdanosť? Znamená to aj napriek túžbam, ktoré mám, dovoliť Bohu, aby bol v centre môjho problému, môjho prežívania, môjho života i srdca.Odovzdanosť znamená nechať Boha konať. Dovoliť mu priniesť požehnanie do môjho života v takej miere, ktorá mi prinesie úžitok a radosť a dá mi silu vydržať i prekonať dané trápenie.
Boh ťa znova volá k úplnej odovzdanosti.
Ježiš tak veľmi túži, aby si vedel, že je stále pri tebe. Veľmi túži, aby ho skrze teba druhí spoznali. Tak veľmi túži, aby si spoznal, že si milovaný. Tak veľmi milovaní až na smrť na kríži…
Ale krížom to nekončí – poď za ním – za vzkrieseným Kristom, ktorý prináša život.
Boh kresťanov, je Boh plný tajomstiev a paradoxov. Je to Boh, ktorý sa zrieka seba samého a z lásky k nám, sa stáva človekom. Namiesto slávy a bohatstva si volí chudobu. Uprednostňuje obyčajných rybárov pred tými, ktorí sú múdri a silní. Miluje všetkých bez rozdielov. Dáva múdrosť bláznom a silu slabým. Nehľadá dokonalosť, ale túžbu milovať. Odpúšťa neodpustiteľné. Prináša život, tam kde je smrť, svetlo tam, kde je tma a radosť tam, kde je smútok. Taký je náš Boh. No jeho láska ho núti ísť stále ďalej. Láska, ktorú má Boh sa chce neustále dávať a tento spôsob darujúcej sa lásky vidíme najmä v Eucharistii, kde sa Boh ukrýva, aby mohol byť súčasťou nášho života, ktorý prináša neraz bolesť a utrpenie. On je tam. Čaká na teba… Chce sa ti dať a byť s tebou vo všetkom, čo prežívaš… Náš Boh je láska. Láska, ktorá sa v ľudských očiach zdá nelogická a bláznivá. Na to, aby sme pochopili túto bláznivú lásku, ktorá sa nám dáva v Eucharistii, musíme pochopiť aj jej teológiu…
Teológia svätej omše
Prví kresťania a zvlášť svätý Pavol vo svojich listoch nazývajú Veľkou nocou (tal. Pasqua) smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša. Čo sa pod týmto termínom Pascha vlastne rozumie? Pre židov je Pascha vyslobodením z Egypta. Židia však Paschou nenazývajú len historickú udalosť, ale aj obrad, ktorý sa u nich opakuje každý rok. Je to pamätný obrad, ktorý účastníkom oslobodenia túto udalosť nie len pripomína, ale ju aj oživuje a nanovo sprítomňuje. Počas večere, ktorá sa v tento sviatok slávi, hlava rodiny rozpráva o udalostiach Paschy. Text tohto obradu hovorí: „Boli sme otrokmi… A Pán, nás silným ramenom a pevnou rukou vyslobodil.“ Otec rodiny nehovorí, naši otcovia boli vyslobodení, ale aj my sme boli oslobodení! Preto sa každý izraelita má považovať za toho, ktorý unikol z Egypta.
Túto novú Paschu uskutočnil Ježiš. Tak ako Mojžiš zostúpil do Egypta a vyviedol ľud z otroctva, tak aj Ježiš zostúpil do podsvetia a oslobodil všetkých od moci smrti.
D. H.
V Novom zákone máme ďalšiu historickú Veľkú noc a tou je udalosť a vzkriesenie Ježiša. Musíme sa zamerať na slovo „zostúpil“ z knihy Exodus. Mojžiš zostúpil do Egypta a vedie ľud z faraónovho otroctva na slobodu. Pre židov je táto udalosť nesmierne dôležitá, pretože tu sa zrodil ich národ. Ale čo ostatní? Aj pre tých vonku, je táto udalosť zásadná, pretože je obrazom inej Paschy, tej, ktorá mala nastať potom. Túto novú Paschu uskutočnil Ježiš. Tak ako Mojžiš zostúpil do Egypta a vyviedol ľud z otroctva, tak aj Ježiš zostúpil do podsvetia a oslobodil všetkých od moci smrti. Je to udalosť, ktorá je oveľa väčšia než samotné stvorenie. Je to Veľká noc Krista…
Ježiš v Novom Zákone upraví kontext veľkonočnej večere. Eucharistické slávenie sa stáva kresťanskou Paschou. V evanjeliu podľa Lk 22, 9 Ježiš prikazuje svojim apoštolom, aby to čo robil On pri poslednej večeri, konali aj oni na jeho pamiatku. Slovo pamiatka je tu veľmi dôležité. V semitskej oblasti, do ktorej patril aj Kristus má toto slovo odlišný význam, ako ho chápeme my. Pamiatka (hebr.. zikkaron, gr. anamnesis) nie je obyčajnou spomienkou na udalosť z minulosti, ktorá sa už stala, ale skôr slávením, ktoré sprítomňuje danú skutočnosť, aby sa rozmnožila jej sila a celý spásonosný účinok.
Preto keď Ježiš hovorí o pamiatke, znamená to, že sprítomňuje a aktualizuje pripomínanú skutočnosť. Teda, že obeta kríža, raz a navždy umiestnená na vrchole ľudskej histórie, sa sprítomňuje v znakoch chleba a vína a jej slávenie rozmnožuje jej silu a spásonosný účinok. Tak ako židovský ľud vzdával vďaky za ich vyslobodenie z otroctva, tak Cirkev vzdáva vďaky za oslobodenie od hriechu a smrti. V Eucharistii sa teda prostredníctvom chleba a vína uskutočňuje veľkonočné tajomstvo Krista.
Ježiš hovorí: „Toto robte na moju pamiatku“. Výzvou, aby sme opakovali jeho gesto, nás Ježiš pozýva k tomu, aby sme ho napodobňovali v darovaní svojho života druhým. Žiada od nás, aby sme ponúkli svoj život, tak ako to on urobil nám. Ako správny Majster ponúka príklad a nie len teóriu.
Výzva k jednote
Ježiš chcel, aby Eucharistia bola nástrojom jednoty kresťanského spoločenstva. Svedčí o tom aj matéria, ktorú pre ňu Ježiš zvoli: Chlieb a víno. Chlieb pripomína chlieb horkosti veľkonočnej večere, ktorú židia jedli v Egypte. Víno pripomína radosť z oslobodenia a krv zmluvy (Ex 24) A z mnohých bobuliek hrozna, pramení jedno jediné víno. Ježiš nás v Eucharistii pozýva, aby sme prešli od rozmanitosti každého z nás k jednote. Ale, aby sa komunita stala tým jedným, je potrebné, aby každý jej člen zomrel sebe: zrno musí byť rozdrvené a bobuľka rozmliaždená.
Ježiš chcel, aby sme tvorili s ním jedno telo. Nato, aby sa to podarilo nám Ježiš zanechal seba samého v Eucharistii. Aj keď je Kristovo telo jedno jediné, existujú tri spôsoby, ako byť Kristovým telom. 1. Je tu fyzické telo, to ktoré mal Ježiš tu na zemi, ktoré zomrelo na kríži, vstalo z mŕtvych a teraz sedí po pravici Boha. 2. Eucharistia: sviatostná forma Kristovho tela a po 3. cirkevné telo. Toto telo dnes nazývame mystické. Eucharistia je teda Kristovým sviatostným telom, ktoré reálne a podstatne sprítomňuje jeho fyzické telo a formuje telo Cirkvi. Takýmto spôsobom sa aj my stávame Kristovým telom. (Z knihy: Eucharistia utvára Cirkev)
Zdroj: Unsplash.com
Trocha mystiky
Tajomstvo Eucharistie nás veľakrát necháva v údive. Do tohto tajomstva dovoli Ježiš vstúpiť jednej poľskej mystičke, ktorá sa volala Alícia Lenczewska. Vo svojich denníkoch píše: „Eucharistia je sám Kristus v tajomstve svojho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. V každej sv. omši sa aktualizuje tajomstvo našej spásy: Ježiš: Ustavične ťa zachraňujem. To čo sa pred 2000 rokmi udialo na Golgote, bolo a je znamením toho, čo ustavične trvá, pretože to existuje mimo času, akému podliehaš ako človek žijúci na zemi. Ja som vaše ustavičné a večné vykúpenie. Ustavične vás vytrhávam satanovi a odovzdávam vás Otcovi, nakoľko mi to dovoľuje vaša slobodná vôľa….“ To čo sa pred dvetisíc rokmi odohralo na Golgote, naďalej trvá v nadčasovej realite. Jeruzalemská Golgota, celá moja existencia v Ježišovi z Nazareta, námaha a obeta života na zemi boli realizáciou toho čo trvá…“
Môžeme sa pýtať: „Prečo Ježišu toto tajomstvo tak starostlivo ukrývaš pod rúškom chleba a vína? Ježiš znova odpovedá Alícii: „Skrývam sa, aby som vás nezotročil veľkosťou svojho daru. Chcem pre vás šťastie, aké si nik z ľudí nedokáže predstaviť a vopred precítiť…“„Dieťa moje, ako veľmi sa musím skrývať, aby som nespálil tvoju dušu ohňom svojej lásky a aby som nezabil tvoje telo mocou svojej otcovskej nehy. Tak veľmi milujem a túžim byť milovaný….“
Eucharistia je tajomstvo. Je to dar lásky.
Je to spôsob, akým miluje Boh. Myslím si, že Eucharistiu sa nedá pochopiť, dá sa ju len milovať a to je našou úlohou na tejto zemi…
A čo Eucharistia znamená pre mňa? Nechcem, aby to vyznelo ako klíšé, ale Eucharistia znamená pre mňa všetko. Keď som na adorácii alebo na svätej omši a pozerám sa počas nej na Ježiša, On mi dáva silu, dáva mi radosť, ktorú mi nikto iný nedokáže dať. Tam v tichu mi dáva odpovede na moje otázky, ktoré ma trápia. Tam riešim moje problémy. Tam odovzdávam bolesti a utrpenia tých, ktorí ma prosili o modlitbu. Tam sa s ním spájam zvláštnym putom. Eucharistický Kristus je liekom pre našu dušu, ktorá každý deň zvádza boj s chorobou hriechu.
Zdroj: worshipster.sk
On tichý, čistý a poslušný, ma pozýva v Eucharistii k tomu, aby som aj ja bol takýto. Chce od nás, aby sme lámali svoju vôľu, tak ako sa On láme pre nás. Chce, aby sme zomierali sebe a učili sa dávať druhým bez rozdielu. Keby sa ma niekto opýtal, ako Boh rozpráva o svojej láske, tak by som odpovedal, že jeho odpoveď je ukrytá v Eucharistii. Ona je vyjadrením toho, ako miluje náš Boh. Slovo láska, môžeme teda kľudne zameniť za slovo Eucharistia, pretože ide o to isté. Nie je však jednoduché milovať tak, ako miluje Boh. Na to, aby sme to dokázali, musíme sa ním živiť. Prijímať ho do svojho srdca a nechať sa ním premieňať. Čím viac to budeme robiť, tým viac budeme schopní tej lásky, akou nás miluje On.
Dar na ktorý sa toľkokrát zabúda
Eucharistia je dar. Dar na ktorý sa toľkokrát zabúda. Boh dal to najlepšie čo vedel dať a my sme si to nevšimli. Opustili sme ho a nechali sme ho zatvoreného v prázdnom kostole. Toľkokrát sa sýtime niečím iným a stále pociťujeme hlad. Hľadáme uspokojenie na nesprávnom mieste. Ak chceš byť šťastný, ak chceš zakúsiť radosť a silu v utrpení a bolesti, vráť sa k Eucharistii. Ak sa chceš stretnúť s Ježišom, tak ako sa stretli apoštoli, vráť sa k Eucharistii. Ak chceš pochopiť, čo je skutočná láska, pozri sa na Bohostánok. Boh je tak blízko, stačí len prísť a milovať ho.
Keď v živote nebudete vedieť, ktorým smerom kráčať, spomeňte si, že On je Cesta. Keď budete blúdiť a hľadať pravdu, pamätajte, že on je Pravda. Ak hľadáte zmysel života, On je život. Ak prežívate ťažké chvíle, On hovorí, poďte ku mne všetci a Ja vás posilním… Keď sa nachádzate v tme, neistote a chaose, On je svetlo. Ak niekedy nebudete hľadať a túžiť po večnom živote, On je brána do tohto života. Keď ste duchovne hladný, On je chlieb života. Keď si budete niekedy myslieť, že Vás nikto nemiluje, On je láska, ktorá ide do krajnosti. Ak ste špinaví, On očisťuje milosrdenstvom. Keď vás všetci opustia, On je Emanuel, Boh s nami!
Ak niekedy v žite nebudete vládať, ak nebudete mať chuť ďalej ísť, v Ňom nájdete odpočinok. Keď niečo nebudete vedieť, pamätajte, že On je Majster. Ak vám bude niečo v živote chýbať, On je darca. Ak ste smutní, On je radosť. Ak nesiete kríž, Oh ho nesie spolu s vami. Keď sa bojíte smrti, On je vzkriesenie. Ak ste od neho ďaleko, On je Vám ešte bližšie než si myslíte. Ak si namýšľate, že ste múdry, ukazuje sa vám ako dieťa. Ak ste príliš komplikovaní, On je jednoduchosť. Keď sme pyšný, hovorí: Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. Ak sa budete niekedy hádať a deliť, on je jeden pre všetkých. Ak ste nízko, On pozýva do výšin.. Ak Vás prenasledujú, On je odmenou! Ak moc rozprávate, On pozýva do ticha. Ak máte otázky, On je odpoveďou… Ak ste otrokom, On Vás oslobodí. Ak hľadáte lásku, dáva Vám Eucharistiu. Nech ste, ktokoľvek a kdekoľvek, On Vás pozná. On je Láska…
Onedlho tu máme Popolcovú stredu. Deň, kedy sa kresťania zastavia a precítia začiatok pôstu. Každý rôzne, no vo väčšine prípadov je to hlavne o odopretí si jedla, tzv. pôste o chlebe a vode. No čo nasledujúcich 40 dní, ktoré nám majú vydláždiť cestu Ježišovým utrpením, aby sme sa na konci mohli znova nanovo radovať z Jeho vzkriesenia? Ak sa zamýšľaš, ako tento čas prežiť, nasledujúce riadky by ti mali pomôcť odpovedať si na otázku: Prečo, a vlastne ako, sa postiť?
Pár tipov na začiatok
Hneď na úvod je dôležité poznamenať, a možno aj vyvrátiť klamstvo, že pôst je iba o tom, že si niekoľko dní nedoprajeme dobré jedlo. Je v tom omnoho viac. Teda toľko, koľko sa rozhodneš dať, aby si mohol prijímať.
Ako teda nabehnúť na cestu pôstu? Pozrime sa do Biblie.
Hľa, pre škriepky a hádky sa postíte a hriešne bijete päsťou! Nepostite sa ako po dnešný deň, aby na výsosti vyslyšali váš hlas. Či takýto je pôst, ktorý sa mi ľúbi? Má sa človek umŕtvovať celý deň? Vykrúcať si dookola hlavu a vrecovinou i popolom si ustielať? Či toto nazveš pôstom a dňom milým Bohu? Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo? Či nie, keď lámeš chudobným svoj chlieb, potulných bedárov zavedieš do domu, ak vidíš nahého, zaodeješ ho a pred svojím telom sa neskrývaš? Vtedy ako zora vypukne ti svetlo a uzdravenie ti náhle vyklíči: bude ťa predchádzať tvoja spravodlivosť a Pánova sláva uzavrie tvoje rady. Vtedy budeš volať a Pán odpovie, budeš kričať a riekne: „Hľa, tu som!“ Keď odstrániš sprostred seba jarmo, kývanie prstami a reči zločinné a ponúkneš hladnému svoj súcit, ubitú dušu nasýtiš: vyjde vo tme tvoje svetlo a tvoja temnosť bude ako poludnie.
(Iz 58:4-10)
Už Izaiáš nám dáva dokonalý príklad toho, o čom by mal byť pravý pôst. Odporúčam ti preto, skôr ako sa začneš postiť, choď, a vyprázdni svoju dušu od hriechov vo svätej spovedi. Ak cítiš potrebu, uzmier sa s tými, ktorí ti ublížili. Alebo ktorým si ublížil ty. S čistým štítom sa bude kráčať ľahšie.
Biblia nás taktiež pozýva počas pôstu ku skutkom lásky, ktoré máme preukazovať svojim blížnym. Túto lásku si však schopný dávať v plnosti iba vtedy, ak poznáš Lásku. A poznať Lásku, vyžaduje vzťah. Ten nadobudneme tým, že toho druhého spoznávame, stretávame sa s ním, rozprávame sa spolu. To isté platí aj pri Bohu. Spoznáš ho, keď s ním tráviš čas, v rozhovoroch, ktoré s ním vedieš. Inými slovami – modlitbou. Tá je neoddeliteľnou súčasťou pôstu. Ako hovorí evanjelizátor Peter Lipták, skrze ktorého Boh konal mocne aj v mojom živote, pôst bez modlitby je iba diéta. Preto do pôstu nikdy nechoď s úmyslom schudnúť alebo vyskúšať svoje limity.
Ďalší krok je zamyslenie sa nad tým, čoho sa potrebuješ vzdať, aby si v sebe uvoľnil zbytočne zaprataný priestor. Môžu to byť telesné, ale aj duševné potreby. Táto časť vyžaduje byť k sebe maximálne úprimný a vedieť si priznať svoje nedostatky, pády a neresti. Môžeš si napríklad spísať zoznam toho, čo ti bráni byť bližšie k Bohu, a naopak, čo by si chcel začať robiť viac, aby sa tvoj vzťah s Bohom zlepšil alebo obnovil. Skúsim ti pomôcť pár príkladmi, v ktorých sa možno nájdeš a pomôžu ti tak k zostaveniu vlastného “pôst-listu”.
S čím chcem prestať
Chcem tráviť čas na internete/sociálnych sieťach maximálne 15 minút denne
Chcem prestať jesť sladké/nezdravé jedlá
Chcem prestať piť alkohol/kávu
Chcem prestať dlho spať/neskoro chodiť spať
Chcem prestať šomrať na svoju prácu
S čím chcem začať
Chcem tráviť denne aspoň 30 minút rozhovorom s Bohom
Chcem ísť aspoň 3x za týždeň na svätú omšu
Chcem ísť aspoň 1x v týždni na adoráciu
Chcem sa začať viac hýbať a menej chodiť autom/MHD
Chcem sa stretnúť s priateľmi, ktorých som dlho nevidel
Spíš si takýto zoznam aj ty, a vytvor si ho tak, aby si ho bol schopný dodržiavať na určitú dobu. Začni v malom, a buď verný. Napríklad, ak si nikdy nepostil, skús iba jeden týždeň. Potom pridaj ďalší. Existujú aj rôzne pôstne výzvy, v ktorých máš vopred dané podmienky. Medzi najznámejšie patrí 90 dňový Exodus, Velebím pre ženy alebo biblický Danielov pôst.
Pôst pozdvihuje dušu k Bohu
Toto je prvý, základný a hlavný dôvod, ktorý mňa osobne vedie k pôstu. Myslím si, že človek, ktorý sa snaží byť citlivý na Boží hlas, sám cíti, kedy ho tento hlas volá utiahnuť sa a začať sa postiť. Môže to byť kedykoľvek cez rok. Dôvody môžu byť rôzne, no v princípe každý jeden spája to najdôležitejšie – byť bližšie k Bohu. Podstatnejšie ako všetky moje utrpenia, obmedzenia a ťažkosti počas pôstu, je to, že ma privádza bližšie k Bohu a daruje mi bližšie spojenie s mojím Stvoriteľom. Je veľmi užitočné, ak začneš a budeš prežívať pôst s týmto nastavením. Inak by sme mohli upadnúť do toho, že by sa pre nás pôst stal iba nejakým upozorňovaním neba alebo ľudí na seba, pretože sme už desať dní nejedli sladké. No to sa nikdy nedeje. Boh nás pozná dokonale skrz-naskrz. Nie je možné pred ním hrať akékoľvek divadlo, ani skryť svoje úmysly.
Zdroj: Unsplash.com
Ak má pôst pozdvihovať tvoju dušu k Bohu, je dôležité, aby si jej dal na to priestor. To sa začína spomínanou svätou spoveďou a pokračuje tým, že tráviš čas v modlitbe, pred Sviatosťou Oltárnou, na kolenách, pri prechádzkach, vo svojej izbe. Kdekoľvek, kde ťa volá. Vďaka tomu, že v sebe umlčíš na niekoľko dní alebo týždňov svoje svetské potreby, staneš sa citlivejším na Boží hlas, a tým pádom dávaš Bohu priestor konať v tvojom živote oveľa viac. Pôst tak pre teba nemusí znamenať iba čas dávania, ale aj požehnaný čas prijímania.
Pôst ťa učí pokore
Myslím si, že ak sa postíš, je viac než pravdepodobné, že sa to odrazí aj na iných stránkach tvojho života. Modlitbou dávaš priestor Duchu Svätému pretvárať tvoje srdce v čoraz viac a viac podobné Tomu, ktorý ho stvoril. Odopretím si rozličných vecí sa zasa učíš, že nepotrebuješ haldu svetských potešení. Tvoje ja sa tak zrazu stáva zo dňa na deň pokornejším. Je to priestor, kedy sa učíš byť vnímavý na potreby iných, nie na tie svoje. Uskromňuješ sa pre vyššie dobro. Zabúdaš na seba, pretože cítiš oveľa väčší smäd po čase s Bohom. Uvedomuješ si, že koniec koncov si úplne závislý od Ježišovej lásky a milosrdenstva.
Pôst ťa učí milovať
Už som spomínala, že pôst nemôže byť iba o jedle. Ďalším krásnym vplyvom pôstu pre tvoj život je, že ťa naučí milovať viac. Skús sa postiť aj od zbytočných slov, ktoré nenesú lásku. Daj si pozor na ohováranie, žehnaj ľuďom okolo seba, hovor láskavé slová, ktoré dodajú iným pocit toho, že sú milovaní. Pochváľ svojej kamarátke to, ako dnes vyzerá, povzbuď svojho kolegu v práci. Znie to jednoducho, no nie vždy to tak musí byť. Niekedy sa vytočíš v práci alebo v škole a bude ťažké zachovať si milú tvár. No práve to ponúkni Bohu, ako svoju obetu. V ťažkých situáciách, kedy by si obyčajne vybuchol, sa snaž nájsť v sebe jazyk lásky, ktorým preukážeš iným milosrdenstvo a súcit. Práve takto ťa naučí pôst milovať ľudí vôkol seba, ale aj seba samotného, viac.
unsplash.com
No nielen to. Poznáš ten pocit, keď si zamilovaný a túžiš tráviť každú minútu so svojou láskou? Žasneš stále viac a viac každým slovom, ktoré vysloví a v duchu si iba hovoríš: “Wau, ja ju/ho tak milujem!” Presne rovnaký efekt má aj čas, ktorý stráviš s Pánom. Jeho dobrota a láskavé slová ťa spravia nekonečne zamilovaným do samotného Boha. A to je dosť krásny vplyv pôstu na tvoj život.
Pôst ťa učí využívať lepšie svoj čas
Akonáhle vylúčiš zo svojho života televízor, sociálne siete a iné veci, ktoré ťa zbytočne oberajú o tvoj čas, prídeš na to, že ho je zrazu omnoho viac. A je iba na tebe, ako s ním naložíš. Skús ísť namiesto toho von s priateľmi, ktorých si dlho nevidel. Ozvi sa vzdialenejšej rodine a spýtaj sa, ako sa majú. Venuj viac času svojmu manželovi/manželke, prípadne vymysli nejaké pekné rande. Tráv viac času počúvaním iných a snaž sa byť voči ním empatickým a dobrým poslucháčom. Ver mi, veľa pritom načerpáš.
Ďalšou možnosťou je siahnuť po duchovnej literatúre, ktorá ťa pritiahne bližšie k Bohu. S blížiacim sa 40 dňovým pôstom je skvelou voľbou kniha 40 dní duchovného boja, ktorá ťa každý deň prevedie témami, nad ktorými budeš môcť rozmýšľať ešte zvyšok dňa. Autor v nej rozoberá rôzne pojmy ako Eucharistia, obrátenie, ruženec, modlitba či pokánie. Na druhej strane sa zamýšľa aj nad tým, ako byť dieťaťom, ako sa neskrývať pred Bohom alebo upozorňuje na to, že sa nedá slúžiť dvom pánom naraz. Každý deň tak môžeš rozobrať jednu krátku kapitolu, čo ti môže pomôcť aj v tvojom nasledujúcom rozhovore s Bohom počas dňa. Je napísaná veľmi zrozumiteľne, takže si musíš dávať pozor, aby si ju “nezhltol” za jeden deň. 🙂
V ponuke je však viacero kníh o pôste, ktoré môžu dopĺňať tvoje prežívanie počas neho. Skvelým spôsobom je aj zavedenie pôstneho denníka, kde si môžeš každý deň písať, čo ťa v danom dni povzbudilo alebo naopak – bolo pre teba ťažké.
Pôstom požehnávaš iných
Posledným vzácnym výsledkom pôstu, ktorý rozoberiem v tomto článku je to, že tvojim pôstom môžeš požehnať iných. Keďže si pôst vyžaduje tvoj sebazápor a obetu, je krásnym znakom lásky a milosrdenstva, ak každý deň svoje obety obetuješ za konkrétnych ľudí. Môžu to byť tvoji známi, no aj cudzí ľudia, ktorých nepoznáš, prípadne duše v očistci. Aj vďaka tomu môžeš svoj pôst prežiť s väčším odhodlaním, a taktiež to môže byť silnou motiváciou vo chvíľach, keď nebudeš vládať.
Či už usúdiš, že ťa Boh volá do pôstu alebo sa rozhodneš s pôstom počkať, verím, že ti tento článok pomohol k tomu, aby si si odpovedal na otázku prečo, a ako sa vlastne postiť. Pôst je individuálnou a jedinečnou záležitosťou každého z nás. Každému môže priniesť rôzne radosti, ale aj rôzne ťažkosti pre väčšiu Božiu slávu. V každom prípade pamätaj na to, že Bohu je milá každá jedna obeta vykonaná z lásky. Preto nikdy nezabúdaj na lásku, nech už tvoj pôst bude vyzerať akokoľvek.
This website uses cookies so that we can provide you with the best user experience possible. Cookie information is stored in your browser and performs functions such as recognising you when you return to our website and helping our team to understand which sections of the website you find most interesting and useful.
Strictly Necessary Cookies
Strictly Necessary Cookie should be enabled at all times so that we can save your preferences for cookie settings.
If you disable this cookie, we will not be able to save your preferences. This means that every time you visit this website you will need to enable or disable cookies again.
