Už o týždeň nás čaká Worship Market – nádherné stretnutie viery, umenia a komunity.
Worship Market, sa uskutoční 1. a 2. decembra 2025 od 15:00-21:00 v priestoroch Domu Quo Vadis. Poď sa s nami pozrieť, prečo by si toto podujatie nemal/a vynechať.
Čo je Worship Market?
Worship Market je viac než bežný trh – je to miesto, kde sa stretávajú kresťanskí výrobcovia, umelci a malé značky, prepojené vierou. Organizuje ho projekt Worshipster, ktorý tak ponúka priestor nielen na predaj originálnych kúskov, ale aj na hlbšie stretnutia: rozhovory s tvorcami, čokoládu z dobrovoľníckej kaviarničky a zážitok spoločenstva ľudí, ktorí vedia oceniť kreativitu.
Čo ťa čaká?
Viac ako 15 značiek, ktoré predstavujú originálnu (nielen kresťanskú) tvorbu – od ručne vyrábanej keramiky, cez šperky, upcyklované oblečenie až po dekorácie v podobe sviečok.
Zaujímajú ťa konkrétne značky? Úplne chápem! Tento rok môžeš nakúpiť napríklad u: Worshipster, Chválonožky, By Heart Project, Lotoshandmade, Amma Dizajn, ReTie, Lula Pottery, Gracefolk a mnoho ďalších.
Ako som už spomenula, súčasťou priestorov je aj dobrovoľnícka kaviareň v Dome Quo Vadis, kde si môžeš vychutnať horúcu čokoládu alebo kávu, stretnúť sa s priateľmi alebo len tak posedieť v útulnom priestore.
Vstup je zadarmo, každý je vítaný.
Prečo by si mal/a prísť?
Podporíš veriacich tvorcov – nákupom podporuješ značky, ktoré tvoria, aby robili tento svet o niečo krajším.
Objavíš krásne darčeky – unikátne produkty, ktoré nesú odtlačok každého tvorcu budú skvelým vianočným darčekom pre blízkych (alebo pre seba).
Zažiješ komunitu – minulý ročník splnil moje malé želanie. Worship market bol nielen o predaji, ale aj o stretnutiach, rozhovoroch a zdieľaní viery.
Duchovné povzbudenie – pre mňa osobne je nádherné, ako každý z predajcov tvorí produkty, ktorými vlastne zhmotňuje dary a talenty, ktoré do nich Boh vložil.
Inšpiruješ sa – rozhovory s predajcami ťa určite povzbudia, inšpirujú a možno aj prekvapia, keď spoznáš ich príbeh.
Zaujíma ťa, ako vyzeral minulý ročník? Tu si môžeš pozrieť, ako to zhrnul Denník Postoj.
Praktické informácie
Dátum a čas: 1. decembra od 15:00 do 21:00, 2. decembra od 15:00 do 21:00.
Miesto: Dom Quo Vadis, Bratislava.
Vstup: zdarma.
Tak čo povieš?Daj nám vedieť, že prídeš a buď súčasťou niečoho nádherného – miesta plného krásy, ktorá chváli Boha!
V posledných mesiacoch počujem čoraz častejšie názor, že o viere netreba hovoriť, ale treba ju žiť. Určite áno. Povedzme si pravdu – už len to je častokrát dosť náročné. Avšak pýtam sa samej seba, či to stačí. A nielen to. Pýtam sa – a seba prvej – či vôbec niekedy Ježiš priniesol takéto učenie. Neviem si pomôcť, ale nech listujem rôznymi kapitolami evanjelií, nikde nenachádzam takýto návod na život v Kristovi.
Nie je to málo? Opäť sa zamýšľam najprv nad svojím životom. Ostať vo svojich kresťanských bublinách, v ktorých nám je dobre. Rozprávať sa s veriacimi kamarátmi o tom, čo Boh robí v našom živote, čítať si doma Sväté Písmo, na chválach vzdať Bohu úctu a v nedeľu prijať Krista do svojho srdca. Žiť dobrým životom a čakať, že sa nás niekto raz možno opýta, prečo sa k iným správame s láskou. A dovtedy si skúsenosť so živým Bohom nechať iba pre seba.
Nebudem klamať – aj pre mňa samú je to veľká výzva. Často ma zlomí strach z toho, čo na to ľudia povedia. Zvlášť v dnešnej dobe, kedy môžeme vidieť ako si ľudia zaškatuľkujú kresťanov podľa kontroverzných káuz alebo vyjadrení konkrétnych jednotlivcov. Ale dnes chcem vysloviť modlitbu, aby nebol náš strach z toho, že budeme svedčiť väčší, ako to, že sme v našom živote zakúsili reálnu lásku Boha, ktorá mení srdce.
Ak Ježiš povedal, že máme ísť do celého sveta a hlásať evanjelium (Mk 16:15), myslím si, že tým nemyslel, že máme čakať, kým si iní všimnú naše správanie a prídu za nami oni sami. Vlastne je to presný opak toho, čo hovorí tento verš.
Ak sa Pavol pýta, ako ľudia uveria v toho, o ktorom nepočuli (Rim 10:14), stojí pred nami výzva nájsť spôsob, ako neostať vo svojej bubline, ale priblížiť sa k našim spolužiakom, kolegom, rodine a priniesť im radostnú zvesť.
Ak Peter a Ján tvrdia pod hrozbou väzenia, že nemôžu nehovoriť o tom, čo videli a počuli (Sk 4:20), prečo my, v slobodnom svete tvrdíme, že o Kristovi netreba príliš hovoriť?
Ale čo ak…
Protiargumentom na tieto slová by mohla byť otázka alebo skôr obava z toho, že my sami sme hriešni a často nežijeme lásku tak, ako Ježiš učil. Čo ak niekomu ohlásime Evanjelium a ostaneme konfrontovaní našimi hriechmi? Áno, može sa to stať. Môže sa stať aj to, že sa spustí debata o všetkých pádoch cirkvi od čias zmrtvýchvstania Ježiša. Môže sa stať aj to, že ostaneš odmietnutý.
ČO S TÝM?
NEROB ADVOKÁTA Našou primárnou úlohou nie je robiť advokáta. Našou úlohou je sprostredkovať ľuďom to, že ich Boh tak miluje, že dal svojho jediného Syna, ktorý zomrel za to, aby sme mali večný život a nemuseli tak zaplatiť mzdu za hriech, ktorou je smrť.
UVERIŤ NEZNAMENÁ UŽ NIKDY NEZHREŠIŤ Hoci si to možno niektorí takto predstavujú. Stačí sa opäť pozrieť do evanjelií. Napriek tomu, že apoštoli boli najbližší Ježišovi priatelia, aj oni padali. Peter bol pokrytenký voči pohanom (Gal 2: 11-14), Pavol a Barnabáš sa pohádali natoľko, že spolu nepokračovali v cestách (Sk 15:36-40), a napokon aj najbližší učeník Pána – Ján v 1. Jánovom liste v 1:8-10 priznáva, že “Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od každej neprávosti. Ak hovoríme, že sme nezhrešili, robíme ho klamárom a jeho slovo v nás nie je.” No napriek tomu neostali ticho, keď Ježiš vstal z mŕtvych.
STRACH Z ODMIETNUTIA Je asi najväčším strašiakom, ktorý nás umlčí vo väčšine prípadov. Povzbudením nám môže byť slovo z 2. listu Timoteja – “Hlásaj slovo, naliehaj vhod či nevhod, usvedčuj, napomínaj, povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a náukou.” Hlásať slovo vhod aj nevhod neznamená, že máš vyvíjať nátlak alebo niekoho nútiť uveriť. Veď vieme, že viera a obrátenie je darom, ktorý dáva Boh. Avšak ohlásenie slova zaseje semienko. Možno nikdy neuvidíš ako vyklíči. Možno ho tvoj blížny odmietne. A to prírodzene vedie k istej forme frustrácie. No myslím, že je dôležité povedať, že našou úlohou je slovo ohlásiť. To, ako s ním naloží daná osoba alebo to, nakoľko si otvorí preň srdce už nie je v našej moci. A ktovie, možno budú tvoje obavy úplne zbytočné a zrazu budeš svedkom toho, ako sa ďalšia duša rozhodne odovzdať svoj život Bohu. 🙂
Spolužiaci mi ohlásili Krista v čase, keď som neverila a prežívala ťažšie obdobie
Budem aj osobná. V mojich 15 rokoch mi moji spolužiaci na strednej cirkevnej škole prvykrát ohlásili Ježiša. Jeho lásku, starostlivosť a spásu. Premýšľam doteraz, ako by sa môj život uberal, ak by si svoju vieru nechali iba pre seba. Opýtala by som sa ich, prečo ich život vyzerá byť naplnený zatiaľ čo môj bol prázdny? Neviem. Ale som vďačná, že neostali ticho. Určite sa v našom okolí nájdu ľudia, ktorí naberú dostatok odvahy na to, aby sa spýtali, čo nás motivuje k tomu, aby sme náš život žili čo najlepšie alebo to, prečo sa v určitých momentoch zachováme odlišne od väčšiny. Čo však s ľuďmi, ktorí túto odvahu nenaberú, no napriek tomu ich denne stretávame v našom okolí?
Ako nemlčať?
Nech tento článok nie je iba úvahou, pridávam tu aj zopár tipov, ako si vieru nenechať iba pre seba a možno tak vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Rozumiem, že táto praktická časť je tou najnáročnejšou časťou. A možno osobitne pre introvertov. Sama prežívam, že nie je nič náročnejšie ako to, keď sa stretne horiace srdce pre evanjalizáciu s introvertom súčasne v jednom tele. No nebojte, mám tu pár tipov aj pre introvetnejšie povahy. 🙂
NAPÍŠ LIST
Keď som bola čerstvo po obrátení, spolu s kamoškou sme písali citáty z Biblie na papieriky a nechávali ich za stieračmi aut. A aj v kaviarňach, podnikoch a vlakoch. Naše srdcia horeli pre Pána a túžili sme, aby o ňom počul každý. Nikdy sme sa nedozvedeli, čo bolo s ľuďmi, ktorí ich našli. Možno ich zahodili. Ale čo ak niekoho práve ten jeden verš priviedol k Bohu? Nebolo by to úžasné?
Ak máš vo svojom okolí niekoho, komu by si rád ohlásil Krista, no nevieš nabrať odvahu, nemusíš nutne hovoriť. Napíš mu list. Či už anonymne alebo s vlastným podpisom. Môže to byť prvým krokom k jeho ceste za Kristom.
SOCIÁLNE SIETE
Sociálne siete ponúkajú nekonečno možností. Od natáčania reelsiek pre tých odvážnejších, až po prezdieľanie rôzneho kresťanského obsahu, ktorého je v dnešnej dobe naozaj mnoho. (Bohu vďaka!). Taktiež môžeš iba preposlať svojmu spolužiakovi jednoduchú grafiku s citátom z Božieho slova. Alebo prezdieľať v stories na 24 hodín príspevok, ktorý ťa povzbudil. Alebo napíš svedectvo, ak niečo pekné v daný deň s Bohom zažiješ.
POVEDZ SVEDECTVO
Konal Boh v tvojom živote? Nenechaj si to pre seba! Hovor o tom svojim priateľom aj rodine. Svedectvo je skvelá forma evanjelizácie, pretože odráža tvoju vlasnú skúsenosť s Kristom.
POZVI HO NA OTVORENÉ STRETKO TVOJHO SPOLOČENSTVA
Ak má tvoje spoločenstvo otvorené chvály, neváhaj pozvať svojho kamoša aj tam. Zájdite potom aj napríklad do kaviarne, kde sa budete môcť o tomto čase porozprávať. Je to opäť skvelá príležitosť na stretnutie s Bohom.
PONÚKNI MODLITBU
Prežíva niekto niečo ťažké v tvojom okolí? Ponúkni mu modlitbu! A ideálne hneď na mieste. Stačí krátko a stručne – poďakuj za daného človeka Bohu – za to, ako ho zázračne stvoril a modli sa za uzdravenie jeho srdca a vyliatie Božej lásky.
Tieto skutky nás nestoja veľa úsilia, no sú skvelou bránou ku Kristovi. Nie sú dotieravé a neberú zo slobody toho druhého. Chcú iba trošku odvahy a vnímavé srdce. 🙂
Buď citlivý na Ducha Svätého
Tento posledný bod spája všetky predošlé body (a to aj tie nevypovedané) do jedného. Potrebujeme byť citliví na Ducha Svätého a pýtať sa ho, kde nás chce mať. Čo máme robiť a čo máme hovoriť. Musíme deň čo deň prosiť o odvahu, silu a jeho dary. Duch Svätý je skvelým pomocníkom v každodennom živote a ak ho pozveš do svojich bežných dní, garantujem ti, že budú vyzerať inak. Budú lepšie. Tak teda – prajem nám, nech našu vieru sprevádzajú skutky, Boží obraz a láska, podľa ktorej nás budú ostatní poznať. No taktiež si prajem, nech si našu vieru nenecháme iba pre seba. Nedovoľme, aby sme si našu nečinnosť alebo ticho ospravedlňovali tým, že sa snažíme žiť príkladným životom. Verím, že ak sa nám dostalo milosti poznať Boha, dlžíme tomuto svetu stretnutie s Kristom.
Keď píšem tieto riadky, je vedľa mňa na stole položený prvý “prototyp” novény, ktorá vznikla pri veľmi špeciálnej príležitosti. Bola ňou naša svadba. Tí, ktorí ste už v manželstve, poznáte ten chaos okolo vybavovania. Neviete sa zastaviť a ste v jednom zhone. V tomto čase, kedy bolo asi tak mesiac do našej svadby, som túžila trošku spomaliť a uvedomiť si hlbšie, do akej krásy sa chystáme už o pár dní vstúpiť.
Tak mi napadlo, že by sme sa spoločne mohli modliť novénu za manželstvo. Išla som teda googliť a nič som nenašla. Takáto novéna, minimálne na Slovensku, nebola dostupná. V tom mi, verím, že Duch Svätý vnukol nápad – veď napíš vlastnú! Mojou reakciou bez zbytočných pochybností bolo: Jasné, idem! A pustila som sa pomaly do práce.
Nádherný čas čerpania Božej lásky, kedy som mala pocit, že sa vylieva Božie požehnanie na nás a naše manželstvo
Kým som na nej tajne pracovala, môj dnes už manžel mi v jeden deň napísal, že by sme sa mohli spoločne modliť nejakú novénu za manželstvo. Súhlasila som, no túto myšlienku som rýchlo zahovorila, pretože som mu novénu chcela dať ako prekvapenie a zároveň narodeninový darček, pretože môj Janko mal narodeniny presne 9 dní pred našou svadbou. Misia bola úspešná, už sme sa k tejto téme do jeho narodenín nevrátili.
Chcem sa vám pozdieľať, že čas, kedy sme sa túto novénu modlili bol pre nás naozaj časom, kedy sme načerpali, zastavili sa a proste iba boli. S Bohom. Minulý rok sme sa modlili novénu 9 dní pred našim 1. výročím opäť, no už z novovydanej knižky. Bol to pre mňa osobne nádherný čas čerpania Božej lásky, čas, kedy som mala pocit, že sa vylieva Božie požehnanie na nás a naše manželstvo. Čo chvíľa je pred nami 2. výročie svadby a ja sa už teraz teším, ako Novénu opäť chytíme do rúk a budeme sa z nej spoločne modliť.
Ako však došlo k tomu, že z jedného prototypu je dnes už 3. dotlač?
Boh ma po celý čas písania novény pozýval k tomu, aby som si ju nenechala iba pre seba. Bol to ten vnútorný hlas, ktorý jednoducho neviete ignorovať. Hoci niekdy by sme aj chceli, však? Nie vždy je jednoduché robiť veci, pri ktorých musíme vychádzať z našej komfortnej zóny. Paradox ale je, že vždy stoja za to, lebo Boh si to mnohonásobne použije. Tak som v jeden deň povedala Bohu, že dobre Bože, idem do toho. Následne po niekoľkých mesiacoch vznikla kniha modlitieb – Novéna za dar dobrého manželstva, ktorú majú dnes doma už tisíce z vás.
Oproti prvej verzii som rozšírila v novej knihe modlitby a pridala som do nej aj ruženec, ktorý má tajomstvá ušité pre páry. Obsahuje 9 dní modlitieb, ktorým predchádzajú státe z Biblie. Modlitby sú rozdelené pre ženu aj muža. Môžete sa teda modliť spoločne, ale ak ste single tak sa žena môže pomodliť iba jej časť, a naopak, muž iba tú svoju časť. V knihe nájdete aj litánie k svätým, hlavne k svätým párom z Biblie aj zo sveta. Knižka je cirkevne schválená arcibiskupom Stanislavom Zvolenským, z čoho mám obrovskú radosť.
Na záver vám chcem povedať, že sa vôbec necítim, ako nejaký expert na vzťahy, a ani na manželstvo. Ale mala som úprimnú túžbu v srdci zdieľať s vami tieto modlitby, ktoré som napísala, pretože verím, že ak sa modlíme z hĺbky nášho srdca, Boh počuje a vypočuje naše modlitby.
O to chcem prosiť aj nášho Boha. Aby vám, ktorí hľadáte svoju spriaznenú dušu daroval múdrosť pri výbere a poslal vám toho, po kom vaše srdce túži. Nech vás vedie Duch Svätý a máte otvorené srdcia. Nech vám Boh dáva zakúšať svoju lásku a to, ako vás miluje On, aby ste vedeli, ako vyzerá pravá láska.
Za vás, ktorí ste už vo vzťahoch alebo v manželstvách. Prosím, nech máte milujúce srdcia, nech kráčate vo vašich vzťahoch vždy aj spolu s Kristom. On bude vašim tmelom, vašou radosťou, vašou nádejou, vašou láskou.
Modlím sa, aby si Boh použil túto novénu na to, aby vznikli nové dobré a sväté manželstvá, ktoré sú naozaj veľmi potrebné pre tento svet. Aby skrze túto knihu osviežoval manželstvá, ktoré už vznikli a vylieval skrze ňu požehnanie na manželov a manželky. A modlím sa, aby to bol vždy čas načerpania a tvojej prítomnosti, Bože, keď sa z nej budeme modliť. +
A hoci by sa zdalo, že na moment odišla, nikdy neprestala byť. S Tvojim dychom som sa opäť nadýchla. S Tvojím zmrtvýchvstaním som znova vstala. S odvaleným kameňom odvalila moje trápenia. Cez Tvoje rany moje sa zcelili. Tvojím svetlom si moju tmu prežiaril.
A tak len jednu túžbu nosím. Nech utekám, ako Mária. A nech nikdy neprestanem. Aby som Tvoje meno priniesla všade, kde ešte Život neprišiel osobne.
Ticho, ktoré ma pozýva zomrieť spolu s Tebou. Ach, koľkých rán som sa voči Tebe dopustila? Čo všetko mám teraz nechať zomrieť? Spomínam na pekné chvíle, ktoré sme spolu prežili.. Ale aj na tie, kedy som mohla a mala byť svätou a nebola som. Teraz ti ich všetky dávam a prosím o odpustenie. Na pohľad mrtvému Bohu. Nemala som to spraviť skôr? Nemala som ísť za Tebou.. aj za svojími blízkymi kým ešte žili? Núti ma to zamyslieť sa a urovnať si moje spory. S inými aj so sebou. Vieš, niekedy som stratila nádej, že si živý Boh. A myslela si, že nič nezmôžeš. Ale čosi mi hovorí, že to bola milná predstava. Lebo veď, akoby potom bolo možné, že vedieš moje kroky? Že mi šepkáš, čo je správne? Že keď padnem, počujem tvoju vetu: Talitha kum? Nie je to teda predzvesť toho, čo sa stane dnes večer? Nie je to tak, že keď povieš “dievča hovorím ti vstaň” nevstanem z hrobu iba ja? Zdá sa mi to, alebo naozaj so zapadajúcim slnkom začínam cítiť vychádzajúci život?
Ja som ťa odsúdila. A často ešte aj odsudzujem, keď šomrem na iných, v ktorých prebývaš Ty. No neváhal si a zobral na seba moju vinu. Pripomeň mi, prosím, keď budem chcieť opäť súdiť, že tento súd už prebehol a rozsudok znel “vinný”.
Zobral si na seba kríž. Môj kríž. A ja nie som tak často schopná pomôcť niesť môjmu blížnemu iba malý kúsok brvna. Bojím sa bolesti, námahy a zranenia. Bál si sa aj Ty? Pripomeň mi, prosím, aký ťažký bol kríž, keď si budem zatvárať oči pred bolesťami iných.
Padáš. A ja tiež. No Ty vstávaš, a ja tak často kričím, že už nevládzem. Nie som schopná uniesť ani svoju váhu bytia. Ako je možné niesť váhu celého sveta? Pripomeň mi, prosím, že vďaka tvojej sile nado mnou už nepanuje slabosť.
Šimon nebol nadšený z toho, že Ti pomáhal niesť kríž. Ani ja nie som. Často sa vykrúcam, len aby som nemusela niesť urážky, ktoré na Teba padnú. Prosím, pripomeň mi, že keď sa zastanem Tvojho mena, vtedy som Šimon, ktorý Ti pomáha niesť kríž.
Veronika ti dala šatku. A čo ja? Viem ti dať všetko, čo mám? Alebo si uzurpujem nárok na všetko, čo mi bolo zverené? Viem sa vzdať? Seba, nárokov, peňazí, vzťahov.. aby si sa Ty oslávil? Pripomeň mi, prosím, že Ty dokážeš moje málo premeniť na Tvoju slávu.
Padáš opäť. Premýšľam, či by som bola trpezlivá a opäť vstala. Často stačí málo a prestanem sa snažiť. Hodím veci za hlavu, pretože sa nepodarili. Ale Ty. Ty si sa nevzdal. Vstal si a pokračoval na Tvojej neľahkej ceste. Pripomeň mi, prosím, že trpezlivosť je Tvojou cnosťou.
Plačem často. Pre malichernosti. Ale aj pre boľavé skutočnosti. A ty? Ježiš nás dnes napomína, aby sme zdvihli hlavu. Tak poď, utri si slzy a pokračuj vo svojej ceste.
Tretíkrát. To je dosť. Teraz by som sa už určite vzdala. Ale Ty si mi ukázal, že mám vstať a ísť ďalej. Dotiahnuť veci do konca. Pripomeň mi, prosím, že Ty si to so mnou nikdy nevzdal. A preto by som ani ja nemala.
Ukrižovali ťa. Aj ja som udrela kladivom. Mnohokrát. V každom jednom hriechu. A často som si ani nevšimla, že si kvôli tomu umieral. Odumrel si sebe, aby si sa dal iným. Mne. Tebe. Prepáč mi. Prepáč..
Niekoľkokrát som nesúhlasila s Jeho plánom a nechcela, aby mi umyl nohy, pretože to nezapadalo do mojich predstáv o Bohu, ani o mojom živote. (Jn 13,6) Niekedy som mu dokonca zakázala byť Bohom a skríkla: Nikdy mi nebudeš umývať nohy!! Potom som však precitla a chcela, aby ma teda umyl celú. (Jn 13,8-9) Keď ma však zavolal robiť podobne, ako On, nie vždy som si s radosťou kľakla k iným. (Jn 13,14) Ohŕňala som nosom a sama pred sebou sa ospravedlňovala: veď predsa “až takto” to Ježiš určite nemyslel. Pravda však je, že kto prijíma toho, koho Boh pošle, prijíma samotného Boha. (Jn 13,20) A na to niet výhovoriek.
Naopak, veľa chvíľ bolo aj krásnych. Veľakrát som večerala s Ježišom a bola mu blízko, na Jeho hrudi. Vedela som, že som tá, ktorú miluje. (Jn 13,23) Počúvala som tlkot Jeho srdca a podľa neho tancovala, skladala básne a tvorila krásu. Často mi prezradil tajomstvá, pretože mal pre mňa jednoducho slabosť. (Jn 13,25-26) Odvážila som sa Ho pýtať na čokoľvek, pretože som vedela, že som Jeho dcéra a Otec mi povie všetko. Odpovediam som však nerozumela vždy. (Jn 13, 28)
So strachom premýšľam nad tým, či som niekedy bola tá, ktorej Ježiš podal smidku. (Jn 13,26) So smútkom nielen teraz, ale aj pred kňazom v spovednici často priznávam, že hej. Zradila som ťa veľakrát Ježišu. A nie som na to hrdá. Ale útechou mi je zakaždým pokánie. Vtedy som rada, že v Tvojom príbehu nebol iba Judáš, ale aj Peter, ktorý sa nakoniec predsa len postavil za Teba. (Jn 13,36)
A takto nachádzam samú seba za každým miestom pri stole, ktorého centrom si Ty sám. Otázkou však zostáva, čo budem robiť, keď táto večera skončí…
Aj kresťania sú ľudia z mäsa a kostí. Zažívajú rôzne ťažkosti, prežívajú traumy, depresie, bolesti a problémy, s ktorými sa nevedia vysporiadať. Najčastejšie sa domnievame, že majú Boha a ten im pomôže preniesť sa cez čokoľvek. Z časti je to pravda, pretože práve On nad nimi drží ochrannú ruku, avšak ako to prežívajú oni vo svojom vnútri?
Nie je to tak dávno, čo som sama bojovala o svoj život. Nebolo to kvôli smrteľnej chorobe ani ničomu podobnému. Zamýšľala som sa nad zmyslom svojej vlastnej existencie. Aké mám na zemi miesto? Prečo tu ešte stále som? Veľkou ranou bola i streľba v Prahe, ktorá ma veľmi zasiahla. Som citlivá a nezvládla som uniesť ťarchu takýchto informácií (svet informovanosti nie je vôbec jednoduchý). Prichádzali rôzne myšlienky. Nahnevalo ma, že boli zverejnené aj jeho predchádzajúce posty. Čítala som ich, pretože som neodolala. Vtedy sa vo mne už po niekoľký krát začala odohrávať búrka nepredstaviteľných rozmerov. Pravdupovediac k tomu prispela aj hádka s milovanou osobou, čo prispelo k tomu, že som sa ešte viac cítila ako mizerné nič. Stratila som nádej, aj keď som naďalej dúfala v to, že by to mohlo byť lepšie.
Čím ďalej, tým viac ma však premáhali myšlienky plné nenávisti. Najmä samej k sebe. Prečo som tam nebola a nezomrela s nimi? Zomierali tam predsa nevinní ľudia. Prečo som nemohla zomrieť tiež, najmä keď som k ľuďom nepríjemná, mám kopu hriechov, nedokážemm sa ovládať, potrebujem mať mnoho vecí pod palcom. Prečo som ešte tu? Myšlienka na to, ako by som to mohla a vedela zmeniť neprišla. Neprišla nádej, že by som nebola až taká zlá, že si zaslúžim život. Chcela som odísť. Jednoducho zmiznúť. Vypariť sa. Bez stopy, bez toho, aby si ma niekto pamätal. To sa však nedá.
Vtedy som si neuvedomovala aké požehnanie mám, že môžem žiť obklopená ľuďmi, ktorí ani len nevedia ako a zachraňujú mi život. Aj náhodný pán na ulici, ktorý ma upozornil na to, že mi spadli rukavice, keď som bežala v ústrety smrti. Doslova. Vo svojich myšlienkach som už nebola. Vyviedol ma z miery, nečakala som to, nechcela som sa po ne ani vrátiť, ale bolo by to preňho divné. A hneď ako som ich zdvihla a otočila sa, začal sa so mnou rozprávať ďalší pán, ktorý sa snažil viac menej (ak sa to tak dá nazvať) evanjelizovať. Na moje počudovanie, zakončil náš rozhovor slovami o tom, že sa so mnou nebál rozprávať, lebo zo mňa cíti pokoj. Pokoj? Aký pokoj? Práve som si chcela vziať život a zo mňa sála pokoj? Doteraz tomu nechápem. Zvádzala som boj o svoj život, nevedela som čo bude o minútu ďalej.
Nepremýšľala som. Môj svet sa zastavil a takmer som ho aj zničila. Pokoj. Ten pokoj, o ktorý som niekoľko mesiacov prosila. Pokoj, za ktorý som chcela, aby sa ľudia modlili, aj pre mňa. Pokoj, ktorý je nad všetkým. Vtedy som si uvedomila, že v tom nie som sama. Aj keď nerozumiem. Nechápem. Utiekla som od Boha. Najďalej ako som vedela. Odmietala som spraviť čokoľvek, čo by ma tu ešte udržalo, aj len o minútu dlhšie. Napriek tomu ma zastavil skrze ľudí, ktorí ani len netušili a nepoznali ma. Naozaj?
A teraz si vezmi, že Boh si takto vie použiť aj TEBA. Čímkoľvek čo robíš. A TY, ktorý tápeš a najradšej by si so svojim životom skoncoval, chcem Ti povedať, že chápem. Ani ja neprežívam utrpenie, ktoré by niekto mohol považovať za tak vážne, aby mi uveril, že by som si chcela vziať život. Ale ja ho vážne vnímam, a tak to jednoducho je. Ježiš ťa nenecháva sameho ani v tých najťažších chvíľach. Posiela Ti do cesty aj neznámych ľudí, aby ťa odklonili zo zlej cesty. Áno, možno by sme boli najradšej, keby nám týmito ľuďmi boli naši blízky, ale nie vždy je to možné. Pán si použije koho chce, potrebuje a môže. Nič nie je náhoda. Ani ty.
On Ťa pozná po mene. Každý vlas máš Ním na hlave spočítaný. V tých najťažších časoch ťa nosí v náručí ako malé dieťa. Je tu s tebou. Počúva ťa. Plače s Tebou. Kričí s Tebou. Trpí s Tebou. Ale aj Ti verí, že to zvládneš. Že to dokážeš. Že si presne na to stvorený. Tvoj život má zmysel. Minimálne pre Neho. A tak ako zlo, plodí ďalšie zlo, tak i dobro a láska plodia viac dobra a lásky. Tak poďme tento svet obdarovať láskou, radosťou, pokojom, tým čo máme. Mňa Boh dnes obdaroval veľmi. Nielenže ma priviedol späť k životu, ale aj vlial radosť do duše a lásku do srdca. Najviac cez maľovaný obraz Ježiša ako pastiera, ktorý nesie svoju ovečku v náručí. Takto nesie aj mňa, aj Teba. Každého, kto je smutný, sklesnutý, unavený, vyčerpaný, aj toho kto bojuje. Objíma a nesie. Miluje.
Každý z nás si dennodenne prechádza neľahkými prekážkami či bojmi, ktoré mu život prinesie. Choroby, sklamania, depresia, zlé rodinné, priateľské či partnerské vzťahy, rozvody, rozchody, ohováranie, osočovanie, znásilnenia, vraždy… „Prečo, Pane?“ Otázka, ktorú sa zvykneme Boha opýtať ako prvú, keď do nášho života príde ťažkosť a trápenie. Prečo Boh dopustí,aby som trpel?A načo je toto utrpenie dobré? Si zvedavý, prečo práve ty musíš niesť tento kríž? A prečo v tomto čase? Veľakrát sa cítiš nepochopený v tom, čo prežívaš, čo sa deje v tvojom srdci?
Neboj sa zakričať moje meno nahlas.
Pozývať Boha do tvojho utrpenia znamená dovoliť mu, aby ho premenil na víťazstvo. Boh ťa z každej ťažkosti, ktorou si musíš prejsť, vyvedie cestou, ktorá ti prinesie úžitok, aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá. Každý úlomok tvojho života tvorí jeden majstrovský neopísateľný obraz. A Boh ťa skrze túto biedu formuje.
No určite si si prešiel tým, že si sa modlil a prosil Boha o pomoc, no mal si pocit, že Boh mlčí. Nastal nový deň a ty si v súžení znovu opakoval, že Boh ťa nepočuje a nie je tu. Poviem ti, je to normálne. Je normálne mať pocit, že nás Boh nepočuje a takisto i to, že si myslíme, že je ďaleko a opustil nás. On nám rozumie. On je ten, ktorý vidí do nášho srdca, pred ktorým nemusíme skrývať to, čím si prechádzame.
Zdroj: Unsplash.com
Prečo necítiš moju prítomnosť v tvojich ťažkostiach? Veď so mnou každý vyhráva.
Dnes ti chcem povedať, že Boh je práve teraz tam, kde si ty. Boh je v centre tvojho srdca a prežívania danej situácie. Nevzdialil sa. Aj keď si možno myslíš, že ťa opustil. Jedinou cestou, ako prekonať všetky prekážky života, je odovzdanosť. Sama som si prešla ťažkou životnou skúškou, kedy som mala pocit, že Boh na mňa nemá práve teraz čas. Modlila som sa, prosila, verila, čakalana zázrak. Tak veľmi som Bohu hovorila o svojom prežívaní, túžbach a pocitoch, až sa moja modlitba z odovzdanosti Bohu zmenila na to, čo chcem ja. Tak veľmi som prosila, aby sa veci zmenili a zlepšili namiesto toho, aby som sa toho pustila a dovolila Bohu konať.
Bola som presvedčená o tom, že som Bohu všetko odovzdala. No čo znamená úplná odovzdanosť? Znamená to aj napriek túžbam, ktoré mám, dovoliť Bohu, aby bol v centre môjho problému, môjho prežívania, môjho života i srdca.Odovzdanosť znamená nechať Boha konať. Dovoliť mu priniesť požehnanie do môjho života v takej miere, ktorá mi prinesie úžitok a radosť a dá mi silu vydržať i prekonať dané trápenie.
Boh ťa znova volá k úplnej odovzdanosti.
Ježiš tak veľmi túži, aby si vedel, že je stále pri tebe. Veľmi túži, aby ho skrze teba druhí spoznali. Tak veľmi túži, aby si spoznal, že si milovaný. Tak veľmi milovaní až na smrť na kríži…
Ale krížom to nekončí – poď za ním – za vzkrieseným Kristom, ktorý prináša život.
