Bola som v 9. ročníku, keby som sa musela rozhodnúť pre školu. Môj chlapec chodil na školu, ktorá dosť súvisela s mojími záľubami, no bola odo mňa vzdialená hodinku a pol. Nikto ma tam neposielal, každý ma od toho odhováral, dokonca aj môj chlapec, čomu som absolútne nechápala.
No ja som si tam predsa podala prihlášku. A potom ostala ešte 2. škola. Netušila som, kde si prihlášku podať. Žiadna škola ma vrámci mesta neoslovila. A potom som prišla tam. DOD, zmenil môj pohľad na to, že všetky školy v mojom meste nestoja za povšimnutie. Boli tam ako rodina, úplne iná atmosféra. Bola to cirkevná škola. Podala som si prihlášku a nakoniec sa rozhodla, že predsa ostanem tam. Môj Boh, ktorého som vtedy ešte nepoznala, mi poslal do cesty úžasných ľudí.
Najviac sa ma dotkol list a v ňom slovo, ktoré mám dodnes uschované u mňa doma a hlavne v mojom srdci. Písalo tam: Si drahá mojim očiam, vzácna a ja ťa milujem!
Keď som plakala a bola zničená dennodenne z môjho už dvojročneho “vzťahu” stáli pri mne. Dali mi toľko povzbudivých slov. Ukazovali mi moju hodnotu a prikrývali moje zranenia svojou láskou. Ukazovali mi, že nemusím sa nechávať zotročovať. Najviac sa ma dotkol list a v ňom slovo, ktoré mám dodnes uschované u mňa doma a hlavne v mojom srdci. Písalo tam: Si drahá mojim očiam, vzácna a ja ťa milujem! Konečne som prijala to, že sa musíme rozísť. No, odvaha moja, kde si bola ? Nikde. Nespravila som nič. Iba žila s vedomím a rozhodnutím, že ďalej nemôžem.
Poznáte to, do vášho života príde niekto a vy si myslíte, že je dokonalý a že spolu budete navždy. Nehovorím, že to tak nemôže byť, no nebol to môj prípad. Po roku vzťahu to išlo dolu vodou. Hádky, hádky, hádky. Každodenná rutina. A vy v kútiku duše dúfate, že sa to zmení. Zaslepený láskou by ste spravili všetko, aby ste to zachránili.
Vo svojom vnútri som uverila, že je niekto viac. Že Boh žije. Ale to bolo všetko.
Boh o mne vedel. Vedel, čo potrebujem a poznal moje zranenia.
Samozrejme na cirkevnej škole veľa počujete o Bohu. A tak ma po tých xy svedectvách začalo zaujímať kto to je. Vo svojom vnútri som uverila, že je niekto viac. Že Boh žije. Ale to bolo všetko. Nepoznala som ho osobne. A potom to prišlo. Povinná duchovná obnova. V pondelok večer prišiel evanjelizačný tím a po prednáškach o Bohu prišla možnosť odovzdať mu svoj život . Vedela som, že to chcem spraviť.
V tom prišla On a uzdravil moju neslobodu.
Počas nasledujúcich minútach modlitby sa ma Boh silne dotýkal. Slzy mi stekali po tvári až padali na zem. Nechápala som. Bola som tak pohnutá. Nasledovala modlitba príhovoru, kde sa modlitebníci modlili za ľudí. Kto chcel, prišiel. Išla som. Počas tejto modlitby sa niečo zlomilo. Niečo mocné. Po presne 2 a pol roku, kedy som nebola schopná rozísť sa so svojim chlapcom kvôli strachu som hneď na ďalší deň vzťah ukončila. Bez strachu, bez jedinej slzy. Urobila som hrubú čiaru a nenechala sa už viac zlomiť. Boh ma totálne uzdravil z každého zranenia, ktoré mi tento vzťah priniesol. A bolo ich veľa !
Po presne 2 a pol roku, kedy som nebola schopná rozísť sa so svojim chlapcom kvôli strachu som hneď na ďalší deň vzťah ukončila.
A tak chcem dnes povzbudiť aj teba! Boh má v rukách tvoju budúcnosť, tvojho partnera. Neboj sa byť šťastná. Neboj sa chcieť viac. Ak nie si úprimne šťastná a trvá to už nejaký ten čas, neboj sa prosiť Boha o odvahu a slobodu odísť. On je dobrý Otec, ktorý pre teba má niekoho naozaj mega mega úžasného ! On je Boh, ktorý chce uzdraviť tvoje zranenia. Modlím sa za teba, aby si to zvládol.
