Uverejnené

1/4 KEDY SOM V MOJOM ŽIVOTE VEČERALA S PÁNOM JA?

Niekoľkokrát som nesúhlasila s Jeho plánom a nechcela, aby mi umyl nohy, pretože to nezapadalo do mojich predstáv o Bohu, ani o mojom živote. (Jn 13,6) Niekedy som mu dokonca zakázala byť Bohom a skríkla: Nikdy mi nebudeš umývať nohy!! Potom som však precitla a chcela, aby ma teda umyl celú. (Jn 13,8-9) Keď ma však zavolal robiť podobne, ako On, nie vždy som si s radosťou kľakla k iným. (Jn 13,14) Ohŕňala som nosom a sama pred sebou sa ospravedlňovala: veď predsa “až takto” to Ježiš určite nemyslel. Pravda však je, že kto prijíma toho, koho Boh pošle, prijíma samotného Boha. (Jn 13,20) A na to niet výhovoriek.

Naopak, veľa chvíľ bolo aj krásnych. Veľakrát som večerala s Ježišom a bola mu blízko, na Jeho hrudi. Vedela som, že som tá, ktorú miluje. (Jn 13,23) Počúvala som tlkot Jeho srdca a podľa neho tancovala, skladala básne a tvorila krásu. Často mi prezradil tajomstvá, pretože mal pre mňa jednoducho slabosť. (Jn 13,25-26) Odvážila som sa Ho pýtať na čokoľvek, pretože som vedela, že som Jeho dcéra a Otec mi povie všetko. Odpovediam som však nerozumela vždy. (Jn 13, 28)

So strachom premýšľam nad tým, či som niekedy bola tá, ktorej Ježiš podal smidku. (Jn 13,26) So smútkom nielen teraz, ale aj pred kňazom v spovednici často priznávam, že hej. Zradila som ťa veľakrát Ježišu. A nie som na to hrdá. Ale útechou mi je zakaždým pokánie. Vtedy som rada, že v Tvojom príbehu nebol iba Judáš, ale aj Peter, ktorý sa nakoniec predsa len postavil za Teba. (Jn 13,36)

A takto nachádzam samú seba za každým miestom pri stole, ktorého centrom si Ty sám. Otázkou však zostáva, čo budem robiť, keď táto večera skončí…