Aj kresťania sú ľudia z mäsa a kostí. Zažívajú rôzne ťažkosti, prežívajú traumy, depresie, bolesti a problémy, s ktorými sa nevedia vysporiadať. Najčastejšie sa domnievame, že majú Boha a ten im pomôže preniesť sa cez čokoľvek. Z časti je to pravda, pretože práve On nad nimi drží ochrannú ruku, avšak ako to prežívajú oni vo svojom vnútri?
Nie je to tak dávno, čo som sama bojovala o svoj život. Nebolo to kvôli smrteľnej chorobe ani ničomu podobnému. Zamýšľala som sa nad zmyslom svojej vlastnej existencie. Aké mám na zemi miesto? Prečo tu ešte stále som? Veľkou ranou bola i streľba v Prahe, ktorá ma veľmi zasiahla. Som citlivá a nezvládla som uniesť ťarchu takýchto informácií (svet informovanosti nie je vôbec jednoduchý). Prichádzali rôzne myšlienky. Nahnevalo ma, že boli zverejnené aj jeho predchádzajúce posty. Čítala som ich, pretože som neodolala. Vtedy sa vo mne už po niekoľký krát začala odohrávať búrka nepredstaviteľných rozmerov. Pravdupovediac k tomu prispela aj hádka s milovanou osobou, čo prispelo k tomu, že som sa ešte viac cítila ako mizerné nič. Stratila som nádej, aj keď som naďalej dúfala v to, že by to mohlo byť lepšie.
Čím ďalej, tým viac ma však premáhali myšlienky plné nenávisti. Najmä samej k sebe. Prečo som tam nebola a nezomrela s nimi? Zomierali tam predsa nevinní ľudia. Prečo som nemohla zomrieť tiež, najmä keď som k ľuďom nepríjemná, mám kopu hriechov, nedokážemm sa ovládať, potrebujem mať mnoho vecí pod palcom. Prečo som ešte tu? Myšlienka na to, ako by som to mohla a vedela zmeniť neprišla. Neprišla nádej, že by som nebola až taká zlá, že si zaslúžim život. Chcela som odísť. Jednoducho zmiznúť. Vypariť sa. Bez stopy, bez toho, aby si ma niekto pamätal. To sa však nedá.
Vtedy som si neuvedomovala aké požehnanie mám, že môžem žiť obklopená ľuďmi, ktorí ani len nevedia ako a zachraňujú mi život. Aj náhodný pán na ulici, ktorý ma upozornil na to, že mi spadli rukavice, keď som bežala v ústrety smrti. Doslova. Vo svojich myšlienkach som už nebola. Vyviedol ma z miery, nečakala som to, nechcela som sa po ne ani vrátiť, ale bolo by to preňho divné. A hneď ako som ich zdvihla a otočila sa, začal sa so mnou rozprávať ďalší pán, ktorý sa snažil viac menej (ak sa to tak dá nazvať) evanjelizovať. Na moje počudovanie, zakončil náš rozhovor slovami o tom, že sa so mnou nebál rozprávať, lebo zo mňa cíti pokoj. Pokoj? Aký pokoj? Práve som si chcela vziať život a zo mňa sála pokoj? Doteraz tomu nechápem. Zvádzala som boj o svoj život, nevedela som čo bude o minútu ďalej.
Nepremýšľala som. Môj svet sa zastavil a takmer som ho aj zničila. Pokoj. Ten pokoj, o ktorý som niekoľko mesiacov prosila. Pokoj, za ktorý som chcela, aby sa ľudia modlili, aj pre mňa. Pokoj, ktorý je nad všetkým. Vtedy som si uvedomila, že v tom nie som sama. Aj keď nerozumiem. Nechápem. Utiekla som od Boha. Najďalej ako som vedela. Odmietala som spraviť čokoľvek, čo by ma tu ešte udržalo, aj len o minútu dlhšie. Napriek tomu ma zastavil skrze ľudí, ktorí ani len netušili a nepoznali ma. Naozaj?
A teraz si vezmi, že Boh si takto vie použiť aj TEBA. Čímkoľvek čo robíš. A TY, ktorý tápeš a najradšej by si so svojim životom skoncoval, chcem Ti povedať, že chápem. Ani ja neprežívam utrpenie, ktoré by niekto mohol považovať za tak vážne, aby mi uveril, že by som si chcela vziať život. Ale ja ho vážne vnímam, a tak to jednoducho je. Ježiš ťa nenecháva sameho ani v tých najťažších chvíľach. Posiela Ti do cesty aj neznámych ľudí, aby ťa odklonili zo zlej cesty. Áno, možno by sme boli najradšej, keby nám týmito ľuďmi boli naši blízky, ale nie vždy je to možné. Pán si použije koho chce, potrebuje a môže. Nič nie je náhoda. Ani ty.
On Ťa pozná po mene. Každý vlas máš Ním na hlave spočítaný. V tých najťažších časoch ťa nosí v náručí ako malé dieťa. Je tu s tebou. Počúva ťa. Plače s Tebou. Kričí s Tebou. Trpí s Tebou. Ale aj Ti verí, že to zvládneš. Že to dokážeš. Že si presne na to stvorený. Tvoj život má zmysel. Minimálne pre Neho. A tak ako zlo, plodí ďalšie zlo, tak i dobro a láska plodia viac dobra a lásky. Tak poďme tento svet obdarovať láskou, radosťou, pokojom, tým čo máme. Mňa Boh dnes obdaroval veľmi. Nielenže ma priviedol späť k životu, ale aj vlial radosť do duše a lásku do srdca. Najviac cez maľovaný obraz Ježiša ako pastiera, ktorý nesie svoju ovečku v náručí. Takto nesie aj mňa, aj Teba. Každého, kto je smutný, sklesnutý, unavený, vyčerpaný, aj toho kto bojuje. Objíma a nesie. Miluje.
B.K.
