Uverejnené Vložiť komentár

VĎAČNOSŤ NÁS VYTRHÁVA Z TEMNOTY A PRIVÁDZA K LÁSKE

Prežívame veľmi náročné chvíle a časy. Zápasíme s nenávisťou, chceme do sveta priniesť lásku, chceme sa naučiť milovať tak, ako nám to prikázal Pán – Milujte sa navzájom tak, ako som ja miloval vás! Avšak uvedomujeme si, že je to veľmi náročné. Prichádzame so všetkým do modlitby a nevieme odpustiť, pochopiť a prijať. Možno ani nechceme, nevládzeme, je to nad naše sily. Potrebujeme to odovzdať do Božích rúk a obrátiť svoj zrak na dobré veci.

Rada by som dnes upriamila pozornosť na jedno z troch čarovných slovíčok, ktorými sú prosím, prepáč a ďakujem. Neviem ako vám, ale mne je veľmi ťažké používať tieto slovíčka. Naučili sme sa v modlitbe najviac prosiť. Hneď potom nasleduje prepáč, ktoré vyslovujeme, keď si uvedomujeme, čo sme spáchali. Nakoniec ostáva slovíčko ďakujem. Koľkokrát ho používame v modlitbe? Uvedomujeme si dôležitosť vďačnosti?

Prečo hovorím práve o ďakovaní?

Ešte počas puberty som veľmi zápasila s neodpustením, neprijatím samej seba a neprijatím v spoločnosti. Keď som si večer líhala do postele, nechcela som sa ráno zobudiť. Áno, je potrebné priznať, že aj my veriaci prežívame takéto chvíle. Chvíle, keď chceme všetko vzdať, nechceme bojovať, lebo nevieme ako. Nevieme ako správne bojovať a proti komu. Kto je náš nepriateľ? Myslíme si, že sme to my samy. No nie je to tak.

Zlými myšlienkami a podceňovaním sa, neprijímaním a nenávisťou sa nás snaží diabol odstrihnúť od Lásky. To je presne to, čo sa okolo nás deje. Neobchádza to ani nás a naše srdcia. V tejto chvíli sa potrebujeme odbrátiť na toho, ktorý nás stvoril. Toho, ktorý nás pozná, vie o nás všetko a vie čo je pre nás najlepšie. Toho, ktorý za nás položil život.

Naša modlitba nemá byť plná nenávisti k sebe ani k iným. Nie sme tu na to, aby sme súdili, to prenechajme Pánovi. Poďme radšej ďakovať a upriamiť svoju pozornosť na dobro a lásku, ktorá tu je. Ona nezmizla. Len si pred ňou možno zakrývame oči alebo sa jej obraciame chrbtom, keď sa sústredíme na zlo, nenávisť a hnev. Nepamätám si na to, kedy v mojom živote prišiel tento zlom. Som si istá, že prišiel a môže prísť aj v tvojom živote.

unsplash.com

Ako som sa naučila vďačnosti?

Písala som si denníky a premýšľala som nad tým, že tam mám mnoho negatívnych vecí a nechcem, aby to tak ostalo, mala by som s tým niečo spraviť. Chcela som po sebe zanechať niečo pekné, niečo čo by dušu pozdvihlo k Bohu. Začala som si viesť duchovný denník, ale takmer nič sa nezmenilo. Obsahoval modlitby, básne plné bolesti a prosby. Vďačnosť som akosi vynechávala. Je to však proces a nemôžeme od seba očakávať, že sa hneď všetko zmení.

Neskôr som narazila na články o vďačnosti a rady ako môže byť človek šťastný. Vtedy som ich počúvla a každú nedeľu som si spísala vďačnosti za celý týždeň. Nedeľa sa pre mňa stala veľmi radostným dňom. Potom som pochopila, že mnoho vecí si už po týždni nepamätám. V tom čase som dostala denník od Jakuba, teraz už môjho snúbenca, aj s v podstate s takou milou úlohou – písať si vďačnosti každý deň. 

POZRI SA NA NAŠE RUČNE VYROBENÉ KRESŤANSKÉ ŠPERKY

Nakupuj

Vždy som sa snažila napísať 3, no keď som začala spomenula som si na oveľa viac. Počas toho som si uvedomila, že už neprežívam také dni a chvíle, kedy by som najradšej z tohto sveta zmizla. Žila som prítomnosťou a začala som zbierať veci, za ktoré by som bola večer vďačná. Inšpirovala ma v tom aj kniha Listy do neba od autorky Lisy Wingateovej, kde je opísané ako takéto listy modlitieb do neba môžu niekomu zmeniť život. Možno aj dvojnásobne. Ak potrebujete povzbudenie v písaní denníka, je to tá správna kniha.

Výzva Rok vďačností

Keď sa Jakub dostal v roku 2021 do karantény, inšpirovala ho kamarátka výzvou “Rok vďačnosti” na instagrame. Tento rok spočíval v tom, že každý deň pridávala do stories vďačnosti a obohatila ich aj o fotky z aktivít, ktoré počas dňa robila. Mne sa táto výzva páčila, ale povedala som si, že ja si to píšem do denníka, takže v podstate som v tom s ňou. Našťastie, Jakub do tejto výzvy nechcel ísť sám, tak ma presviedčal, aby som sa pridala. Čo sa mu nakoniec aj podarilo 🙂

Ročnú výzvu sme teda nezačali na nový rok, ale 28.8.2021. Šla som do nej s tým, že ju budem brať ako poslanie a ukážem aspoň niektorým, že život vie byť aj krásny. No v prvom rade som to potrebovala ukázať sama sebe. Vlastne dlho som ani nedostala žiadnu odozvu a povzbudenie v tom, aby som pokračovala. Tak som sa musela preniesť cez to, že to nerobím kvôli tomu, aby som z toho mala pozornosť, ale aby som upriamila pozornosť na Boha. Pretože to bolo prvotným zámerom.

Čomu ma rok vďačností naučil?

Zdieľať moje myšlienky každý deň bolo pre mňa veľmi obrovským výstupom z komfortnej zóny. Bála som sa toho. Našťastie ma v tom Jakub neustále podporoval, aj keď som mala sto chutí to vzdať. Čo však viem je, že ma to naučilo nielen krajšie upravovať storky na instagrame :D, ale najmä písať. Písať myšlienky a nebáť sa ukázať kým som.

Nebáť sa priznať, že sú dni, kedy naozaj neviem vidieť za čo môžem byť vďačná, ale vysloviť vďačnosť aj za zlé situácie. Pretože aj to, čo sa nám nepáči si vie Pán použiť a pretvoriť. Na druhej strane, vďačnosťou sa pretvárame my. Sme šťastnejší a vnímame Božiu prítomnosť a dobrotu. Vďačnosťou sa naše srdce pozdvihuje k Bohu. Vďačnosťou rastieme v láske k Bohu, iným, ale aj k sebe. Napríklad tým, že si niekedy pre seba niečo doprajeme. Aj to som sa počas tohto roka naučila.

Nemôžeme čakať na to, kým nám každý deň spraví niekto radosť, kým sa nás opýta ako sa máme. Spravme si ju sami. Nie je to sebectvo, je to prejav sebalásky, ktorá je potrebná. Pretože aj v Písme sa píše: Miluj blížneho AKO SEBA samého.

Beata Špaková

Nemôžeme čakať na to, kým nám každý deň spraví niekto radosť, kým sa nás opýta ako sa máme. Spravme si ju sami. Nie je to sebectvo, je to prejav sebalásky, ktorá je potrebná. Pretože aj v Písme sa píše: Miluj blížneho AKO SEBA samého. Nie viac, ani menej. Keď sa vieme usmiať na niekoho iného, prečo nie aj na seba? Sima Magušinová o tom spieva krásnu pieseň Smej sa. Pripomínam si ňou, že sa potrebujem usmievať aj na seba. 

Vďačnosť nás vytrháva z temnoty a privádza k láske. Pomáha nám obraciať tvár nie k tme, ale k svetlu. K Svetlu, ktoré je hrejivou Láskou. Láska, ktorá nás objíma. Buďme teda vďační, pretože máme za čo. Už len to, že sme dostali život je veľký dar. Pán tiež plní všetky svoje prísľuby a snívať s Ním sa oplatí. Ja som dnes vďačná za to, že môžem evanjelizovať, ohlasovať radostnú zvesť o tom, že Boh požehnáva aj Tvoj život. Za čo si dnes vďačný/á Ty?


Beáta Špaková