Aké by to bolo, ak by to mohlo byť inak? Aké by to bolo, ak by nielenže situácie mali iné riešenie, ale ak by k ním ani nedošlo?
Aké by to bolo, ak by si nemusel nosiť v srdci preťažký, ťaživý oblak tohoto “ak by?”
Aké by to bolo, princezná, ak by Tvoj ocko nikdy nepil? Aké by to bolo, milovaný, ak by si mal správny vzor muža v rodine? Aké by to bolo, ak by Tvoja rodina nebola vkuse rozhádaná a nespokojná? Aké by to bolo dnes, ak by sa Ťa vtedy rodičia opýtali, ako sa cítiš? Aké by to bolo, ak by neodišiel? Princezná, aké by to bolo, ak by sa aspoň vrátil? Aké by to bolo, ak by ste sa nerozišli? Aké by to bolo, ak by si nepovedal tie ostré, štipľavé slová ? Aké by to bolo, ak by si vtedy povedala čo i len slovo?
Aké by to dnes bolo, ak by veci mohli byť inak? Aleže úplne inak?
Rozprávkové? Aké by to asi bolo sedieť so svojím otcom a povedať mu o svojej prvej láske, dievča? Aké by to asi bolo, ak by ťa otec naučil, ako sa správať k dievčatám? Aké by to asi bolo, ak by si mohol veriť na lásku vďaka príkladu svojich rodičov? A namiesto toho..namiesto toho máš hlavu plnú spomienok o neustálych bojov medzi nimi o tej jednej fľaši, o tom možnom rozvode, o čomkoľvek na svete. Vlastne niekedy nepotrebovali nič podstatné k tomu, aby sa mohli škriepiť. Aké by to asi bolo, ak by ste spolu nedeľami hrali spoločenské hry a v tomto čase..už by ste si sem tam naliali vínko a mohli by ste sa úprimne porozprávať. O láske, o škole, o živote. Aké by to asi bolo? A namiesto toho, hneď po večeri utekáš do izby..pre istotu, nikdy nevieš.
Aké by to asi bolo, ak by ťa naučili ľúbiť samého seba?
Aké by to bolo..aké by to asi bolo, ak by ťa naučili ľúbiť samého seba? Ak by ťa prijímali takého, aký si? Aké by to asi bolo, ak by nemali 200x do dňa hlúpe poznámky o tom, kto si, čo robíš, ako si oni predstavujú tvoj deň a ako to má byť? Aké by to asi bolo, ak by povedali iba: Aha, ja som to síce videl/a úplne inak, ale ..rozumiem, !” Aké by to bolo, ak by tvoj otec neodišiel? Aké by to asi bolo nemusieť byť malým otcom/malou mamou pre svojho rodiča? Aké by to asi bolo, ak by tu dnes bol? Aké by to bolo žiť takýto rodinný rozprávkový život?
Aké by to asi bolo, ak by si vtedy nepovedal tú vetu? Aké by to bolo, ak by si vtedy šiel a povedal, čo cítiš? Aké by to bolo, ak by ste sa úprimne porozprávali? Asi by ste ešte dnes boli spolu, však? Asi by si ju/ho ešte dnes mohol/mohla volať láskou svojho života.. Aké by to bolo dnes?
Aké rozprávkové by bolo, ak by si si na prvýkrát vybral správnu školu ?
Aké by to asi všetko bolo?
Ale čo ak..milovaný, ja viem..neradi si predstavujeme, že toto trápenie by mohlo byť v skutočnosti požehnaním.. lebo, čo ak by to bolo ešte oveľa horšie?
A naozaj nechcem opisovať ešte oveľa horšie scenáre, aké by mohli byť.
Ale čo ak by to bolo oveľa horšie šialenstvo?
Možno si musíme uvedomiť, že naše scenáre v hlave sú veľmi krásne, ale čo ak..je toto vlastne naša ochrana? Čo ak nás práve takýmito situáciami Boh ochraňuje? Čo ak ochraňuje naše srdce pred horkosťou, sebeckosťou a pýchou? Čo ak si tieto situácie Boh používa na svoje dobro?
Bolesť je tá, čo v nás buduje súcit. Čím viac bolesti zažívaš, tým viac súcitným sa stávaš. Tvoje srdce mäkne. Možno sa zdá, že v skutočnosti bolesť tvoje srdce zatvrdzuje, ale tvoje srdce mäkne do súcitu zakaždým, keď ťa niečo bolí.
Boh vyťažil z bolesti to najlepšie, čo mohol. On svojou smrťou na kríži, svojou bolesťou, čo prežíval. A nehovorím len tou telesnou, ale najmä tou vnútornou. Tak ako pociťoval úplné sklamanie, opustenosť a bolesť. Tak ako nás nechal vidieť ho v úplnej zraniteľnosť. Vtedy Boh vyťažil maximálne dobro z bolesti.. Tvoje srdce sa zväčšuje vždy, keď to bolí. Tvoje srdce rastie, tvoje korene rastú do hĺbky.
Môžeš vďaka tej bolesti pritúliť svoje srdce k Otcovi
Môžeš si vybrať. Môže to bolieť a na základe toho TY uveríš, že Boh ťa neľúbi, pretože na Teba dopúšťa toľko bolesti.. Takto nechať svoje srdce zatvrdnúť v pocitoch opustenosti.
Alebo môžeš vďaka tej bolesti pritúliť svoje srdce k Otcovi a môžeš kričať, môžeš sa hnevať, môžeš besnieť v bolesti. Máš na to právo. Ale Tvoje srdce začne rásť, pretože blízkosť Otca bude premieňať bolesť. A jedného dňa sa zobudíš, BOLESŤ BUDE PREČ. A že bude, to je jasné. A tvoje srdce bude také veľké a ty budeš môcť byť sám sebou. Pretože tvoje srdce porastie.
Vieš nad čím sa zamýšľam?
Čo ak by bola moja rodina iná? Čo ak by to bolo vždy v poriadku? Čo ak by zo mňa ale práve kvôli tomu bol úplne iný človek plný sebeckosti, horkosti, ega a pýchy? Čo ak by som nebola tak dobrou priateľkou, pretože by som nemala ani tušenia, aké to je, zažívať bolesť?
Som si istá, milovaní, som si istá, že to kým dnes som je výsledkom toho, čo sa mi stalo.
Práve to všetko ma formovalo, aby som dnes stála na Božom slove, aby som vydržala veci, ktoré by mnoho iných ľudí dávno nezvládli.
Práve to všetko ma formovalo, aby v mojom srdci rástol súcit a láska.
Práve každá jedna mizerná situácia ma dnes urobila tou, čo sa vždy snaží.
Aj ja som zatvárala srdce pred dôsledkami bolesti.
A verte mi, že aj ja som si prešla momentami horkosti srdca, keď som si stavala obrovské múry, aby som nemusela cítiť tú obrovskú bolesť v srdci. Aj ja som zatvárala srdce pred dôsledkami bolesti. Aj ja som sa raz rozhodla nechať svoje srdce zatvrdnúť, pretože som sa bála. Aj ja som potláčala veci, aby som ich jednoducho nemusela cítiť, zaháňala strach, len preto, aby som mala pokoj a robila mnoho vecí, len preto, aby som nemusela čeliť sama sebe. Aj ja som si prešla neustálym procesom zriekania sa týchto ochranných múrov pred mojou bolesťou. Stála som čelom rozhodnutí. Musela som sa rozhodnúť, či bolesť zatvrdí moje srdce alebo vďaka nej moje srdce porastie.
Je to ok, milovaný, že sa trápiš. Je to ok.
Jedno viem. Nech už by to malo byť akokoľvek podľa mojej vôľe. Jeho cesta je pre mňa lepšia. Možno by to bolo dokonalé a krásne, ak by sa veci stali inak, ale čo ak by som dnes nebola pri Otcovi, ak by to bolo inak? To by som nikdy nebola schopná obetovať. Ty? Vedel by si obetovať to, že Ho poznáš?
On vedel, aké to pre Teba bude.
On vedel. On vedel, aké to pre Teba bude. On vedel, aké to bude ťažké, aké to bude bolestivé. On to vedel. A preto Ti každý jeden deň daruje seba, svoju prítomnosť a svoju nádej, že On je cesta. Veď On vie, čo bude potom. On vie, čo sa stane ďalej, ako budú veci premenené, ako z toho vyjdeš prešťastný.
And all I did was praise
All I did was worship
All I did was bow down,
oh All I did was stay stillHallelujah, You have saved me
Defender
So much better Your way Hallelujah,
great Defender
So much better Your way
Táto pesnička. To je tvoje prisľúbenie a víťazstvo.
Priviň sa skrz ňu k Otcovi.Všetko, čo potrebuješ je iba vzdávať chválu, skloniť sa pred menom Ježiš a OSTAŤ STÁLY. Ostať pri Ňom. A On Sám Ťa vyslobodí z osídel lovca. (Ž 91)
Boh je na tvojej strane. Boh je tvoj obranca.
Viem, že tvoja situácia nie je tak krásna, ako by si si možno predstavoval.
Ale viem, že Boh je na tvojej strane.
Boh píše stránky Tvojho príbehu.
Nebude to tak navždy.. sľubujem, že to nebude takto navždy.
Máš nádej, že Boh je Bohom premeny, že robí cesty na púšti a že ťa príliš veľmi ľúbi na to, aby Ťa takto nechal.
Veríš tomu?