Niekto tomu hovorí bláznovstvo, šialenosť alebo prejav masochizmu. A verte mi, stretla som sa už aj s tým názorom. Veď prečo by niekto ako On položil život za niekoho, kto si to ani nezaslúži ?
Pre mňa je však toto „bláznovstvo“ najdokonalejším vyjadrením lásky. Kým Vianoce ľudí spájajú, Veľká noc ich rozdeľuje akoby na dva tábory. Posolstvo Vianoc je väčšine ľudí známe. Snaha byť lepším človekom, láska, obdarovanie sa. Ja si však myslím, že práve Veľká noc je najdokonalejším prejavom darovania sa samotného Krista- tŕňová koruna, krížová cesta, Golgota, kríž, , „Odpusť im, lebo nevedia čo činia.“
Víťazstvo má meno
Osobne mám veľmi rada toto obdobie, kedy túžobne hľadím na prázdny hrob s ALELUJOU na perách. Najsilnejší človek je vraj ten, ktorý odpustí aj keď to tomu druhému nie je ľúto. A ON to dokázal aj s pachuťou octu na perách. Dokonca tak dokonale, že by to urobil opäť. Niekde som počula, že to čo sa začalo diať v malých jasličkách bolo zavŕšené na kríži. To čo začalo v Betleheme …. mala by som napísať skončilo na Golgote, avšak tam to neskončilo… tam sa to prehĺbilo,. Na kríži sa ukázala dokonalosť lásky.
Často rozmýšľam, prečo sa narodil v útlej maštaľke na okraji spoločnosti. Myslím si, že takéto narodenie bolo predpoveďou Jeho smrti. Za čias Ježiša bola smrť ukrižovaním určená len pre najväčších zločincov, rebelov a patrila k tým najpodradnejším formám smrti. Pre toto sa podľa mňa ponížil pri narodení, aby sa mohol aj pri smrti znížiť ku každému. Aj k tým posledným, biednym, utláčaným..
Ako som niesla kríž spolu s Ježišom
Spomínam si na svoju minuloročnú Veľkú noc, ktorú som v obrovskou ranou v srdci prežívala doma. A teraz budem veľmi osobná. Bola som fyzicky od Boha veľmi ďaleko. Tým, že som nemohla ísť na veľkonočné obrady s pridaním bolesti z úrazu, som prežívala vlastnú krížovú cestu nesúc si svoj kríž.
V tú Veľkú noc som síce bola fyzicky od Boha veľmi ďaleko, vnútorne som bola s ním.
V tú Veľkú noc som síce bola fyzicky od Boha veľmi ďaleko, vnútorne som bola s ním. On spolu so mnou prežíval nekonečnú, moju vlastnú, krížovú cestu. A nielen 3 pády pod kríž. Nikdy som tak intenzívne Veľkú noc nevnímala ako vtedy. S odstupom času to vnímam ako veľmi požehnaný čas. Vďaka nemu som otvorila oči, čo však zo začiatku veľmi bolelo. Najmä keď sa zrazu objavilo iba pár, skutočných priateľov, ktorí pri mne stáli, pomáhali (preniesť obyčajný pohár s kávou, nikdy by ste neverili, koľko námahy prinášal obyčajný pohyb). Spoznávala som sa a dovolila Bohu liečiť svoje rany. A najmä vďaka tomuto času som si ešte viac obľúbila veľkonočné obdobie. Úprimne, síce som verila (alebo snažila sa veriť), že veľkonočná ALELUJA bude aj mojou ALELUJOU, čo sa tak nestalo, ale aj napriek tomu to bol dobrý čas. Dnes už svätý Ján Pavol II. hovoril, že sme veľkonočným ľudom a ALELUJA je naša pieseň.
Prajem vám, aby táto forma darovania naplno prenikla do vašich sŕdc. Aby ste boli touto láskou preplnení a boli schopní ju posúvať ďalej. Prajem vám, aby sa víťazná ALELUJA niesla celým vašim vnútrom, nielen onou nedeľou. Zo srdca si prajem, aby sme naplno vnímali tieto dni, ako nádej pre nové začiatky. Aby sme vnímali Jeho nekonečnú milujúcu a odpúšťajúcu lásku.
Temnota padá. Smrť, kde je tvoje víťazstvo ?
