“ELOHI, ELOHI, LAMA SABACHTHANI?”

BOŽE MÔJ, BOŽE MÔJ, PREČO SI MA OPUSTIL ?

Tieto dôverne známe Ježišove slová z kríža. Čo nimi myslel ? Naozaj ho Boh opustil? Teológovia dnes ponúkajú viacero variantov. Ja ti dnes chcem povedať tú moju.

Ako prvá otázka, ktorá mi napadne pri týchto slovách je: Ako by bolo možné, aby Boh opustil svojho Syna? Veď sú predsa jedno.

Poďme sa bližšie pozrieť na Ježišovu situáciu.

Nakoniec, do jeho svätých rúk zatĺkli klince. Päť rán. A ja som jeho šiesta.

Pociťoval úzkosť a strach už v Getsemanskej záhrade. Jeho duša bola smutná až na smrť. Pociťoval temnotu celého sveta.  Zajali ho, korunovali tŕním, posmievali sa mu, nechali ho vliecť zbičovaného kríž. Zbičovaného pre naše hriechy a neprávosti. Nakoniec, do jeho svätých rúk zatĺkli klince. Päť rán. A ja som jeho šiesta. Visel na kríži nahý, potupený, umučený. Videl svoju matku pod krížom so slzami v očiach. A v tom zvolal: Bože môj, Bože môj , prečo si ma opustil? (Mk 15:34)

Koľkokrát si sa cítil ty, akoby ťa Boh opustil? Mal si pocit, že je prázdno. Všade bola tma. No opustil ťa naozaj? Myslím, že nie. Myslím, že bol v tom celom s tebou, ba dokonca, plakal s tebou. Ty si mal nejaký problém, a cítil si prázdno. No Ježiš cítil tvoj problém + všetky ostatné ťažoby tohto sveta. Cítil prázdnotu a tmu všetkých ľudí. Stal sa samotnou kliatbou (porov. Dt 21:23 a Gal 3:13) . Pýtam sa: Je možné, aby cítil niečo iné?

Koľkokrát si sa na Boha vykašľal a hľadal iné spôsoby ako riešiť tvoju prázdnotu. Hlásil si sa k priateľom, možno alkoholu, či iným vymoženostiam tohto sveta. No Ježiš, sa aj v najtemnejšej temnote hlási k svojmu Bohu, otcovi. Hovorí: Bože  mô . On vie, že je syn. Vieš aj ty, že si dcéra a syn nech je búrka v tvojom živote akákoľvek ? Vieš, komu patríš ?

Ježiš sa nám stal podobným vo všetkom. Okrem hriechu. Prežil dokonca aj pocit opustenia, s ktorým možno práve ty teraz bojuješ. Rozumie ti. Lebo on tam bol. A bol tam aj jeho Otec. Aj keď necítil jeho prítomnosť.

Dobrá správa je, že Boh neostal mlčať. Odpovedal vzkriesením svojho syna. Trvalo to síce 3 dni. No výsledok stál za to! Všetko má svoj čas. Svoj čas má plakať, svoj čas má smiať sa. (Kaz 3:1,4) Dnes ťa chcem povzbudiť. Ak sa cítiš ako Ježiš na kríži a máš pocit, že Boha už niet, vytrvaj. Boh ťa vzkriesi!

Zdieľaj tento článok:

Share on facebook