Boh kresťanov, je Boh plný tajomstiev a paradoxov. Je to Boh, ktorý sa zrieka seba samého a z lásky k nám, sa stáva človekom. Namiesto slávy a bohatstva si volí chudobu. Uprednostňuje obyčajných rybárov pred tými, ktorí sú múdri a silní. Miluje všetkých bez rozdielov. Dáva múdrosť bláznom a silu slabým. Nehľadá dokonalosť, ale túžbu milovať. Odpúšťa neodpustiteľné. Prináša život, tam kde je smrť, svetlo tam, kde je tma a radosť tam, kde je smútok. Taký je náš Boh. No jeho láska ho núti ísť stále ďalej. Láska, ktorú má Boh sa chce neustále dávať a tento spôsob darujúcej sa lásky vidíme najmä v Eucharistii, kde sa Boh ukrýva, aby mohol byť súčasťou nášho života, ktorý prináša neraz bolesť a utrpenie. On je tam. Čaká na teba… Chce sa ti dať a byť s tebou vo všetkom, čo prežívaš… Náš Boh je láska. Láska, ktorá sa v ľudských očiach zdá nelogická a bláznivá. Na to, aby sme pochopili túto bláznivú lásku, ktorá sa nám dáva v Eucharistii, musíme pochopiť aj jej teológiu…
Teológia svätej omše
Prví kresťania a zvlášť svätý Pavol vo svojich listoch nazývajú Veľkou nocou (tal. Pasqua) smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša. Čo sa pod týmto termínom Pascha vlastne rozumie? Pre židov je Pascha vyslobodením z Egypta. Židia však Paschou nenazývajú len historickú udalosť, ale aj obrad, ktorý sa u nich opakuje každý rok. Je to pamätný obrad, ktorý účastníkom oslobodenia túto udalosť nie len pripomína, ale ju aj oživuje a nanovo sprítomňuje. Počas večere, ktorá sa v tento sviatok slávi, hlava rodiny rozpráva o udalostiach Paschy. Text tohto obradu hovorí: „Boli sme otrokmi… A Pán, nás silným ramenom a pevnou rukou vyslobodil.“ Otec rodiny nehovorí, naši otcovia boli vyslobodení, ale aj my sme boli oslobodení! Preto sa každý izraelita má považovať za toho, ktorý unikol z Egypta.
Túto novú Paschu uskutočnil Ježiš. Tak ako Mojžiš zostúpil do Egypta a vyviedol ľud z otroctva, tak aj Ježiš zostúpil do podsvetia a oslobodil všetkých od moci smrti.
D. H.
V Novom zákone máme ďalšiu historickú Veľkú noc a tou je udalosť a vzkriesenie Ježiša. Musíme sa zamerať na slovo „zostúpil“ z knihy Exodus. Mojžiš zostúpil do Egypta a vedie ľud z faraónovho otroctva na slobodu. Pre židov je táto udalosť nesmierne dôležitá, pretože tu sa zrodil ich národ. Ale čo ostatní? Aj pre tých vonku, je táto udalosť zásadná, pretože je obrazom inej Paschy, tej, ktorá mala nastať potom. Túto novú Paschu uskutočnil Ježiš. Tak ako Mojžiš zostúpil do Egypta a vyviedol ľud z otroctva, tak aj Ježiš zostúpil do podsvetia a oslobodil všetkých od moci smrti. Je to udalosť, ktorá je oveľa väčšia než samotné stvorenie. Je to Veľká noc Krista…
Ježiš v Novom Zákone upraví kontext veľkonočnej večere. Eucharistické slávenie sa stáva kresťanskou Paschou. V evanjeliu podľa Lk 22, 9 Ježiš prikazuje svojim apoštolom, aby to čo robil On pri poslednej večeri, konali aj oni na jeho pamiatku. Slovo pamiatka je tu veľmi dôležité. V semitskej oblasti, do ktorej patril aj Kristus má toto slovo odlišný význam, ako ho chápeme my. Pamiatka (hebr.. zikkaron, gr. anamnesis) nie je obyčajnou spomienkou na udalosť z minulosti, ktorá sa už stala, ale skôr slávením, ktoré sprítomňuje danú skutočnosť, aby sa rozmnožila jej sila a celý spásonosný účinok.
Preto keď Ježiš hovorí o pamiatke, znamená to, že sprítomňuje a aktualizuje pripomínanú skutočnosť. Teda, že obeta kríža, raz a navždy umiestnená na vrchole ľudskej histórie, sa sprítomňuje v znakoch chleba a vína a jej slávenie rozmnožuje jej silu a spásonosný účinok. Tak ako židovský ľud vzdával vďaky za ich vyslobodenie z otroctva, tak Cirkev vzdáva vďaky za oslobodenie od hriechu a smrti. V Eucharistii sa teda prostredníctvom chleba a vína uskutočňuje veľkonočné tajomstvo Krista.
Ježiš hovorí: „Toto robte na moju pamiatku“. Výzvou, aby sme opakovali jeho gesto, nás Ježiš pozýva k tomu, aby sme ho napodobňovali v darovaní svojho života druhým. Žiada od nás, aby sme ponúkli svoj život, tak ako to on urobil nám. Ako správny Majster ponúka príklad a nie len teóriu.
Výzva k jednote
Ježiš chcel, aby Eucharistia bola nástrojom jednoty kresťanského spoločenstva. Svedčí o tom aj matéria, ktorú pre ňu Ježiš zvoli: Chlieb a víno. Chlieb pripomína chlieb horkosti veľkonočnej večere, ktorú židia jedli v Egypte. Víno pripomína radosť z oslobodenia a krv zmluvy (Ex 24) A z mnohých bobuliek hrozna, pramení jedno jediné víno. Ježiš nás v Eucharistii pozýva, aby sme prešli od rozmanitosti každého z nás k jednote. Ale, aby sa komunita stala tým jedným, je potrebné, aby každý jej člen zomrel sebe: zrno musí byť rozdrvené a bobuľka rozmliaždená.
Ježiš chcel, aby sme tvorili s ním jedno telo. Nato, aby sa to podarilo nám Ježiš zanechal seba samého v Eucharistii. Aj keď je Kristovo telo jedno jediné, existujú tri spôsoby, ako byť Kristovým telom. 1. Je tu fyzické telo, to ktoré mal Ježiš tu na zemi, ktoré zomrelo na kríži, vstalo z mŕtvych a teraz sedí po pravici Boha. 2. Eucharistia: sviatostná forma Kristovho tela a po 3. cirkevné telo. Toto telo dnes nazývame mystické. Eucharistia je teda Kristovým sviatostným telom, ktoré reálne a podstatne sprítomňuje jeho fyzické telo a formuje telo Cirkvi. Takýmto spôsobom sa aj my stávame Kristovým telom. (Z knihy: Eucharistia utvára Cirkev)
Trocha mystiky
Tajomstvo Eucharistie nás veľakrát necháva v údive. Do tohto tajomstva dovoli Ježiš vstúpiť jednej poľskej mystičke, ktorá sa volala Alícia Lenczewska. Vo svojich denníkoch píše: „Eucharistia je sám Kristus v tajomstve svojho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania. V každej sv. omši sa aktualizuje tajomstvo našej spásy: Ježiš: Ustavične ťa zachraňujem. To čo sa pred 2000 rokmi udialo na Golgote, bolo a je znamením toho, čo ustavične trvá, pretože to existuje mimo času, akému podliehaš ako človek žijúci na zemi. Ja som vaše ustavičné a večné vykúpenie. Ustavične vás vytrhávam satanovi a odovzdávam vás Otcovi, nakoľko mi to dovoľuje vaša slobodná vôľa….“ To čo sa pred dvetisíc rokmi odohralo na Golgote, naďalej trvá v nadčasovej realite. Jeruzalemská Golgota, celá moja existencia v Ježišovi z Nazareta, námaha a obeta života na zemi boli realizáciou toho čo trvá…“
Môžeme sa pýtať: „Prečo Ježišu toto tajomstvo tak starostlivo ukrývaš pod rúškom chleba a vína? Ježiš znova odpovedá Alícii: „Skrývam sa, aby som vás nezotročil veľkosťou svojho daru. Chcem pre vás šťastie, aké si nik z ľudí nedokáže predstaviť a vopred precítiť…“„Dieťa moje, ako veľmi sa musím skrývať, aby som nespálil tvoju dušu ohňom svojej lásky a aby som nezabil tvoje telo mocou svojej otcovskej nehy. Tak veľmi milujem a túžim byť milovaný….“
Eucharistia je tajomstvo. Je to dar lásky.
Je to spôsob, akým miluje Boh. Myslím si, že Eucharistiu sa nedá pochopiť, dá sa ju len milovať a to je našou úlohou na tejto zemi…
A čo Eucharistia znamená pre mňa? Nechcem, aby to vyznelo ako klíšé, ale Eucharistia znamená pre mňa všetko. Keď som na adorácii alebo na svätej omši a pozerám sa počas nej na Ježiša, On mi dáva silu, dáva mi radosť, ktorú mi nikto iný nedokáže dať. Tam v tichu mi dáva odpovede na moje otázky, ktoré ma trápia. Tam riešim moje problémy. Tam odovzdávam bolesti a utrpenia tých, ktorí ma prosili o modlitbu. Tam sa s ním spájam zvláštnym putom. Eucharistický Kristus je liekom pre našu dušu, ktorá každý deň zvádza boj s chorobou hriechu.
On tichý, čistý a poslušný, ma pozýva v Eucharistii k tomu, aby som aj ja bol takýto. Chce od nás, aby sme lámali svoju vôľu, tak ako sa On láme pre nás. Chce, aby sme zomierali sebe a učili sa dávať druhým bez rozdielu. Keby sa ma niekto opýtal, ako Boh rozpráva o svojej láske, tak by som odpovedal, že jeho odpoveď je ukrytá v Eucharistii. Ona je vyjadrením toho, ako miluje náš Boh. Slovo láska, môžeme teda kľudne zameniť za slovo Eucharistia, pretože ide o to isté. Nie je však jednoduché milovať tak, ako miluje Boh. Na to, aby sme to dokázali, musíme sa ním živiť. Prijímať ho do svojho srdca a nechať sa ním premieňať. Čím viac to budeme robiť, tým viac budeme schopní tej lásky, akou nás miluje On.
Dar na ktorý sa toľkokrát zabúda
Eucharistia je dar. Dar na ktorý sa toľkokrát zabúda. Boh dal to najlepšie čo vedel dať a my sme si to nevšimli. Opustili sme ho a nechali sme ho zatvoreného v prázdnom kostole. Toľkokrát sa sýtime niečím iným a stále pociťujeme hlad. Hľadáme uspokojenie na nesprávnom mieste. Ak chceš byť šťastný, ak chceš zakúsiť radosť a silu v utrpení a bolesti, vráť sa k Eucharistii. Ak sa chceš stretnúť s Ježišom, tak ako sa stretli apoštoli, vráť sa k Eucharistii. Ak chceš pochopiť, čo je skutočná láska, pozri sa na Bohostánok. Boh je tak blízko, stačí len prísť a milovať ho.
Keď v živote nebudete vedieť, ktorým smerom kráčať, spomeňte si, že On je Cesta. Keď budete blúdiť a hľadať pravdu, pamätajte, že on je Pravda. Ak hľadáte zmysel života, On je život. Ak prežívate ťažké chvíle, On hovorí, poďte ku mne všetci a Ja vás posilním… Keď sa nachádzate v tme, neistote a chaose, On je svetlo. Ak niekedy nebudete hľadať a túžiť po večnom živote, On je brána do tohto života. Keď ste duchovne hladný, On je chlieb života. Keď si budete niekedy myslieť, že Vás nikto nemiluje, On je láska, ktorá ide do krajnosti. Ak ste špinaví, On očisťuje milosrdenstvom. Keď vás všetci opustia, On je Emanuel, Boh s nami!
Ak niekedy v žite nebudete vládať, ak nebudete mať chuť ďalej ísť, v Ňom nájdete odpočinok. Keď niečo nebudete vedieť, pamätajte, že On je Majster. Ak vám bude niečo v živote chýbať, On je darca. Ak ste smutní, On je radosť. Ak nesiete kríž, Oh ho nesie spolu s vami. Keď sa bojíte smrti, On je vzkriesenie. Ak ste od neho ďaleko, On je Vám ešte bližšie než si myslíte. Ak si namýšľate, že ste múdry, ukazuje sa vám ako dieťa. Ak ste príliš komplikovaní, On je jednoduchosť. Keď sme pyšný, hovorí: Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. Ak sa budete niekedy hádať a deliť, on je jeden pre všetkých. Ak ste nízko, On pozýva do výšin.. Ak Vás prenasledujú, On je odmenou! Ak moc rozprávate, On pozýva do ticha. Ak máte otázky, On je odpoveďou… Ak ste otrokom, On Vás oslobodí. Ak hľadáte lásku, dáva Vám Eucharistiu. Nech ste, ktokoľvek a kdekoľvek, On Vás pozná. On je Láska…
Dávid Holubjak