Občas tak sedím a vravím si, že ó, môj budúci to bude mať ťažké. Už ho tak nevpustím do srdca ako ostatních. Bude musieť pekne krásne zliezť hory, dvoriť, aby si získal moju dôveru.
Ale naozaj to chcem?
Áno, je super chrániť si svoje srdce.
No takéto myšlienky skôr opisujú to ako sa bojím ďalšej bolesti a sklamania. Signalizujú ako potrebujem uzdravenie skôr ako svojho budúceho.
Naozaj to chcem?
Naozaj chcem, aby môj budúci manžel musel šplhať, musel sa drápiť a ubezpečovať moje srdce, že on nie je to čo bolo predtým?
Ozaj to chceš?
Vôbec nie.
Túžim, aby môj milý si ma našiel v bezpečnom prístave. Spokojnú, v Ježišovom objatí, samú sebou.
Nechcem, aby bol opravárom, uisťovateľom, nálepom na moje rany.
Ja mám svoj prístav zakorenený v Bohu.
Možno to je skutočný dôvod prečo tu ešte nie je.
Boh túži obnoviť Tvoju dôveru v Neho a dôveru chlapom.
Boh túži uzdraviť Tvoje rany, ukolísať Ťa vo svojej Láske a ubezpečiť Ťa, že si dosť!
Boh chce, aby si bola slobodná, uzdravená a cítila sa úplne milovaná.
A vtedy Ti pošle rytiera…
keď ho nebudeš túžiť skúšať či obstojí.. Ale budeš veriť Bohu, že či už je to ten vysnený alebo len ďalší okoloidúci, Boh je dobrý a ochráni Tvoje srdce.
keď už nebudeš chcieť ochraňovať svoje krehké srdce sama..
keď prestaneš bojovať Jeho zápasy..
Iba budeš dôverovať. celým srdcom. v každom čase.
verná láske
Tak čo?
Bude musieť Tvoj budúci liezť cez skaly Tvojho srdca alebo nájde srdce ukolísané v láske? A ver mi, spozná, že je silnejšie ako iné, že si si prešla všeličím…
